Výskumný ústav
22. 5. 2009
Rozhodol som sa, že si založím výskumný ústav. Dlho som nad tým neuvažoval, asi minútu. Preto to bude asi vnuknutie. Bush by povedal, že je to božie vnuknutie, podobne ako mal on, keď sa rozhodol napadnúť Irak. Takže v tom zmysle. Akurát chcem veriť, že neprídem v mojom výskume na podobné sprostosti ako on.
Ale k tomu výskumu. Určite aj každého z vás napadlo, že ešte nemôže byť všetko vymyslené. Tak isto aj mňa. Atóm síce už vieme rozbiť, ale ešte nikto neprišiel na to, ako sa dá znovu zlepiť. A ani také jednoduché veci, ako stlačiť vodu, nikto ešte nevie. Niektoré veci sú síce vymyslené, ale zle. Treba ich vylepšiť. Aby som bol konkrétny, napríklad auto. Máme auto, teda milióny áut čo jazdia, milióny nepredaných áut, ale nemáme veľa ropy. A v tom je ten háčik. Výrobcovia áut špekulujú s ekonomickými motormi, elektromotormi, hybridnými motormi a čo ja viem čo ešte. Lenže tí chudáci sú tak zaťažení autami, že už rozmýšľajú veľmi jednostranne. Musí prísť neodborník, autami nezaťažený človek, povedzme ako som ja a ide na vec z celkom inej strany. Nechcel som to rozpisovať, ale keď som to už začal, tak aspoň tento príklad konštruktívneho myslenia, akým smerom sa s mojim výskumom mienim zaoberať popíšem.
Teda kde je problém u áut? Pohonné hmoty. Tým musím začať. Vyriešiť pohonné hmoty a skoro celá vec je jasná, teda aspoň koncepčne. Pohonné hmoty musia byť také, akých je dosť. Čoho máme dosť? Napadlo ma seno. Voľakedy, keď sme mali veľa kráv, lacného mlieka, veľa syrov a dokonca aj teľacie mäso, nebolo dosť sena. Teraz nie je veľa kráv, (ale zdá sa, že veľa volov) drahé mlieko, drahé syry, drahé hovädzie mäso, žiadne teľacie mäso. Ale čoho je dosť? Jasné, tých volov som už spomenul, ale ja myslím na seno. Takže seno ako pohonná hmota. 80% úlohy je vyriešené. Teraz to už len dať dohromady s dopravným prostriedkom. No a na tom budem badať a skúmať. Ale, vlastne riešenie už mám a hneď som aj ušetril milióny € na výskum. To riešenie je jasné. Čo patrí k senu? Krava. No s tým neviem nič začať, ale keď sa spomenie kôň, je to jasné.
Lietajúci kôň. Lietajúci kôň na seno. Úloha vyriešená. A už len popísať výhody, aby to bolo aj na Nobelovu cenu, hoci tých milión dolárov je skôr deprimujúce pre svoju nízku hodnotu. A to nehovorím o infarktovej situácii, keby som sa musel o tie doláre deliť, napríklad s nejakým vojnovým štváčom z USA, ktorý síce dostane cenu za mier, ale keby nedostal, zostalo by viacej mne. No ale k tým výhodám lietajúceho koňa. Pozor, nepliesť si s hojdacím koňom. No, nemuseli by sa používať semafory, parkoviskom by boli lúky a zároveň v lete aj ,,benzínkou.“ Cesty by sa zase mohli búrať a premieňať na polia a lúky. Diaľnice by sa nestavali a tým by sa urobilo veľa proti korupcii. A aj s odstraňovaním vyslúžilých lietajúcich koňov by to bolo jednoduchšie, ako so starými autami. Veď konský salám bola voľakedy špecialita. Hoci sa staré autá potlačia, tlačenka z nich nie je. Ďalšie výhody už ani spomínať nebudem. Ale späť k tomu výskumu. To hore, bol len ako príklad, ale pre štatistiku si to uvediem už ako jednu vyriešenú vedeckú úlohu. Musíte uznať, že tak rýchlo by to nevedeli vyriešiť ani u VW, Audi, Škode dohromady.
Už ma raz napadla jedna myšlienka a už som sa s ňou zaoberal aj v širokej verejnosti, dokonca v medzikontinentálnych debatách a tu chcem riešiť ako prvú. Prepáčte, vlastne druhu, lietajúci kôň bola tá prvá a úspešne vyriešená. Tá myšlienka sa týkala potravín, lepšie povedané jedla. Nie že by som mal v záujme vyriešiť problém hladu vo svete a tým obrať o miliardové zisky tých, čo sa starajú, aby oni zarobili a druhí boli hladní. Nie. Je mi jasné, že by to nefungovalo. Svetový hlad sa nedá vyriešiť a to z jednoduchého dôvodu. Odkedy funguje vo svete televízia a tam bežia neustále reklamy na akési sladké, obložené žemle a podobný fras, tak aj v rozvojových krajinách ľudia nesadia fazuľu a kukuricu, ale pozerajú tie reklamy. Samozrejme im na to, čo vyzerá v televízii vo farbe veľmi lákavo, tečú sliny a dostavajú preto stále väčší a väčší hlad. No a keď by sa mali všade vo svete postaviť tie americké bufety (voľakedy boli bufety len na staniciach, ale to bol svet ešte kultúrny), aby sa tam všetci ľudia mohli najesť, tak je vedecky dokázané, že na Zemi nie je toľko miesta. Ale úprimne, miesta na tie budovy by boli, ale na parkoviská už nie. A keby chudobní nemohli zaparkovať autá, znamená, že by sa museli objekty stavať tak husto, aby chudobní mohli prísť pešo. No a to by museli byť tie bufety v každej dedine, v každej osade a toľko miesta by skutočne nebolo. A potom ďalej, taká strava je nezdravá a priberá sa z nej. Aj tí tuční majú hlad a ešte väčší ako chudí. To znamená, že by síce ľudia priberali, ale hlad vo svete by bol stále väčší a väčší. Nie, toto nemienim riešiť.
Ja som sa zaoberal praktickou vecou a to: Stolček prestri sa! Teda ako som už písal, ohlas aký-taký bol a to ma vedie k tomu, že toto bude moja druhá výskumná úloha. Najprv si musím vymedziť rozsah úlohy. Stolček musí byť malý, ako už je jasné z mena. Pravdepodobne z dreva a nebude mať stoličky, aby sa ľahšie prenášal. Model nejako tvarovo neutrálny, aby nevyšiel z módy. Uvažoval som, že by mohol byť nízky, ako japonský stolík. Čo sa týka obsluhy, asi by bolo dobre nejaké heslo, aby nedochádzalo k jeho zneužitiu. Predstavte si napríklad, že by si k stolíku sadol nejaký Žid a povie: „stolček prestri sa !“ Objaví sa štandardné menu a on sa naje a jedlo nebude kóšer. Židia jedia kóšer, ale ani zďaleka sa tak nechovajú, ako je vidieť z toho, čo všetko robí Izrael vo svete. No a keby sa najedol ne kóšer stravy, určite by za to chceli vyvolať vojnu, ako zámienka by im to bolo dobre. A máme tu atómové peklo. Nie, stolček musí byť na heslo, pre zachovanie mieru vo svete a tým aj ľudstva. Musím k nemu vymyslieť taký kufrík ako nosí Bush, pre prípad nasadenia atómových zbraní. Vidieť, že stolček je rovnako nebezpečný pre svet, ako americké atómové zbrane. Izraelské sú ale nebezpečnejšie, to aby bolo jasné.
No a teraz, čo dať ako menu na stolček? Musí to byť niečo také, aby to nevyvolalo nejaké medzinárodné nepríjemnosti. A hlavne, aby boli splnené predpisy z EU, ináč by sa nedal používať. Nesmeli by tam byť žiadne značkové potraviny, aby to výrobcovia nedali k súdu, veď stolček to nebude kupovať od nich. Jedla by bolo toľko, aby sa zmestilo na stolček na jeden raz. Asi sa mi nepodarí vyriešiť zvlášť menu na raňajky, obed, večeru, tak by bolo len jedno trvalé menu. Samozrejme, potraviny by sa automaticky dopĺňali, takže jesť by sa dalo koľko by človek, teda majiteľ chcel. Tak skúsme to poskladať. Francúzsku bagetu, dobrý syr, červené víno, talianske espresso, hrozno, olivy v dobrom oleji, údený losos, studený sekt a dobrá šunka. No to by mohlo stačiť, s tým by sa dalo dlho žiť. Takže koncept je jasný. Už len začať s výskumom, nech ma niekto nepredbehne, hoci dnes sa výskumníci zaoberajú vecami na ktorých sa dá zarobiť a nie, čo je potrebné. Napríklad zbrane, lieky. Potom iní k ním vymyslia vojny a nejaké nové choroby. V tomto im konkurovať môj výskumný ústav nebude.
HN 2008
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.