Choď na obsah Choď na menu
 


KREMNICA

      Staré, pekné mestečko, ale nechcem písať o jeho histórii, či kráse. Ani o tom, že jeho krásu kazia Cigáni, ale to je už dnes všade. Len tak na okraj, predstavte si, že dedina Sklené Teplice, poznáte, sú tam kúpele, nemá ani jedného Cigána, nedovolili sa im tam usadiť a z toho je vidno, že keď sa chce, tak sa dá.
      Kremničania v súčasnosti bojujú veľký boj. Kanadská firma tam chce „ťažiť“ zlato. Už to je zlé, že to má byť zahraničná firma a nie náš štát. Ale najhoršie na tom je to, že by to tá firma mala robiť modernou metódou, pomocou kyanidov. Situácia vyzerá asi tak, že Kanaďania už podplatili a sľúbili, či dohodli „všimné“ s našimi politikmi. Už len Kremničania bránia, aby sme sa svetu ukázali ako skorumpovaná banánová republika. Totiž tá istá kanadská firma ťaží zlato aj v Hondurase. Či ešte dnes, to neviem, ale ešte pred dvomi rokmi Hondurenos demonštrovali pred tou firmou, bránili  ťažbe a súdnou cestou bojovali proti Kanaďanom, čo nedodržali slovo, jednoducho, to, čo sľúbili pred ťažbou, boli len sľuby. Určite dodržali to, čo sľúbili tamojším politikom, ale nie obyvateľom z oblasti ťaženia.
      Túto istú firmu chcú naši „nenásytní“ politici pustiť do Kremnice. Argumentácia, ktorá sa objavila v médiách naposledy, je zo strany podplatených takáto:
      „Nerastné suroviny sú vlastníctvom štátu a teda nejaké mesto, okres, či kraj by nemal mať právo do toho zasahovať.“ Teda inými slovami Bratislava rozhodla, teda tí „podplatení“ politici a basta. Presne, ako za komunistov. Teraz chcú „naši“ v tomto zmysle urobiť takýto zákon, alebo zmeniť zákon v tomto zmysle.
      Neviem, či sme už všetci takí sprostí, ale asi áno, keď si to politici navrhli k uskutočneniu. Keby nás za sprostých nepovažovali, netrúfli by si to. Veď ... Keď už sú nerastné suroviny v zemi vlastníctvom štátu, neznamená to, že štát môže nechať ťažiť zahraničnú firmu, ktorá zoberie obrovské zisky, dostane daňové prázdniny, dostane finančné príspevky pre vytvorené pracovné miesta, zničí životné prostredie a podobne.
      Je možné, že nemáme potrebnú technológiu na takúto ťažbu. Tak radšej by mal štát „získať“ túto technológiu a ťažiť to sám. Potom by to malo hlavu aj pätu. Ale čo robíme my? Zoberte si ťažbu zlata v Hodruši-Hámre. Skupina súkromníkov si tam v baniach, ktoré získali „sprivatizovaním“, ťaží zlato. Je tam zamestnaných asi 100 baníkov, vyťažená ruda sa tu upravuje a odváža do zahraničia na tavenie. Náš štát dostane nejaké dane, pár „politikov“ možno milióny. Koľko sa získa zlata a iných kovov to zostáva v zahraničí a ako to majú dohodnuté kam ide koľko peňazí a zlata vie asi málo ľudí, ale iste nikto z daňového a nášho zodpovedného ministerstva. A zlato stúplo neuveriteľne. Čo sa neoplatilo ťažiť pri cene 350$ za uncu, určite sa oplatí teraz pri 1500$. A zlato pôjde ďalej hore, to vie každý.
      Pri Kremnici som narazil pre prechádzaní hôr na veľké, povrchové ťaženie hornín. Je to pri Kopernici. Vysvetlili mi to domáci, jedna strana patrí jednému cudzincovi, druhá strana inému. „My Slováci sme tu dobrí len na to, aby sme robili len šoférov a bagristov“, takto dokončili vysvetľovanie. Z toho materiálu sa vyrába tá zmes, čo sa dáva mimo iné pre mačky, aby tam robili potrebu. Teda o výrobok je veľký záujem, ako dosvedčuje aj veľké parkovisko pre kamióny.
      Nerastné suroviny sú skutočne majetkom štátu a štáty to normálne vedia využívať. Preto sa divím, že u nás to, čo je štátne sa považuje že je to na obohacovanie štátnych úradníkov, politikov. Teda zvrátenosť, akú normálny človek nemôže pochopiť. No čo, Dzurinda našťastie nedávno podpísal medzinárodnú dohodu medzi Slovenskom a Keňou. Kultúrno – školská zmluva. Verím, že keď sa začnú naši politici a supermanažeri chodiť vzdelávať v rámci tejto zmluvy do Kene, tak majú šancu aby sa dostali k rozumu a pochopili, že život v džungli neznamená, že sa tam ľudia musia stať zvieratami. Prídu určite vzdelanejší, múdrejší, pochopia aj jednoduché veci. Mimo iné aj to, že v džungli nie sú peniaze všetko, lebo džungľa má svoje nebezpečenstvá. A s tým zavedením pomerov u nás ako v džungli sa nebezpečenstvá u nás tiež zvýšili. To by ich malo osvietiť.
      Ale späť k problému. Nerastné suroviny sú štátne a mal by z nich mať úžitok štát a nie pár skorumpovaných politikov a mafiánov.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.