POROVNÁVANIE
Chcem na pár príkladoch porovnať (skôr pre mladých) dnešnú a dobu za totality. Len tak, jednoducho, bez grafov, bez štatistiky, a bez akéhokoľvek bočného úmyslu. Dobu nezmením, vývoj tiež nie, nechcem plakať za minulým, ale ani ospevovať niečo. Teraz som v rádiu počul
(v slovenčine!!), ako boli v 50-tych rokoch odsúdené nejaké rádové sestry za pomoc niekomu k úteku. Dostali veľké tresty, čo o to. Vysoké tresty, ale ako to býva v živote sa všetko pohybuje po sínusoide, teda raz do plusu, raz do mínusu.
Tresty za komunistov boli prísne a aj podmienky vo väzniciach neboli dobré. Ale kriminalita bola malá, pokiaľ teda neberieme do úvahy „politické“ činy, či to už boli osobné vybavovania, alebo vybavovania s cirkvou. To bola tá mínusová situácia (mínusová „diskriminácia“). A dnes máme čas „pozitívnej“ doby. Ten rozdiel? Dnes sú hlavní kriminálnici, včítane protištátnych živlov priamo vo vláde. Tá najhoršia kombinácia je maďarónsky politik, kde sa spája oboje. Žijú si dobre, ba výborne. Pritom rozkrádajú republiku, rozbíjajú ju a ekonomicky ničia. Takže sa týmito „zločinmi“ vyrovnávajú komunistické „zločiny“.
Voľakedy bolo vo väzeniach zle, ľudia sa báli tam dostať, dnes je vo väzeniach príjemne, teplo. Minule som počul o Cigánovi stadeto, čo po týždni doma z väzenia by chcel ísť naspäť, lebo že tam celý deň ležal v teple na izbe a pozeral na TV. Že vraj musel aj 1x za dva týždne umyť podlahu na cele. No tak vidíme, zase sa to bývalé –(mínus) vyrovnáva s terajším + (plus).
Voľakedy bola cirkev prenasledovaná – dokonca aj môj otec bol vypočúvaný na ŠTB, keď ho niekto udal, že bol s bývalým farárom (vedúcim inšpektorom v jednom podniku), hrať karty na jednej fare, čo bola známa dobrou kuchyňou, dobrým vínom a farár rád hrával karty. Takže vtedy cirkev mínus, dnes nie je nič lepšie, ako cirkev (najbohatšia firma na svete) na Slovensku. Štát platí čo im treba, štát im dá čo chcú (aj školy za 1 Sk), zarábajú, predávajú a dane neplatia. Dokonca ani pri terajšom úspornom štátnom programe sa na nich, ani u nich nešetrí.
Voľakedy sme mali železnú oponu, kde zahynulo viacej pohraničníkov, ako tých, čo tade prechádzali. Opona mala byť, aby k nám neprenikali diverzanti zo Západu. Dnes oponu žiaľbohu nemáme a tí diverzanti, teroristi (a celá tá západná spodina) sa nám sem nasáčkovali. (Dokonca aj ja som smel prísť naspäť, čo sa mi zdá ako veľké mínus). Takže zase sa to vyrovnalo, hoci opona bola pre mňa plus (dalo sa chodiť cez hranice, neverte propagande. Ja ako nekomunista som bol s manželkou aj v Západnom Nemecku, aj v Rakúsku, aj v Kanade, aj na Kube a dokonca aj v Juhoslávii, kde sa zase chodí na dovolenku, ako vtedy. Inde na Západ sa dnes chodí len na „robotu“.
Voľakedy sme tu mali robotu pre všetkých, dnes nemáme, napriek tomu, že státisíce Slovákov „otročí“ na Západe, ktorý im tu zničil pracovné miesta. Takže zase sa to vyrovnáva, raz hore, raz dole, ale v priemere nie je čo kritizovať. Veď je to ešte v nulovej polohe. Aspoň tak to vyzerá.
Predtým sme boli skoro vo všetkom sebestační. Dnes nie sme skoro v ničom. Jedno či ide o potraviny, výrobky. Nadvýrobu máme v autách, teda výrobe, ale na tú výrobu reálne doplácame, lebo zisky idú preč z republiky.
Voľakedy sme boli všetci rovní (niektorí o trochu rovnejší, ale skutočne len o málo, báli sa byť „vyššie“, lebo by bolo vyšetrovanie, prečo sa im tak dobre darí). Dnes sú velikánske rozdiely, sú „tí“ nad ulicami a tí „na uliciach“, takže zase vyrovnané, plus, mínus. Problém je, že tých „hore“ nikto nevyšetruje, lebo tí „hore“ sú lepšie chránení políciou, justíciou, prokurátormi, ako mohli byť za komoušou tí najvyšší komouši. Predtým sa modlilo k obrazom na stene (Lenin, Stalin a spol.), dnes padáme na kolená pred „bezcennými“ papiermi – peniazmi. Síce majú cenu- umelú cenu, ničím nekrytú a stále viac a viac ohrozenú, ale sme pred nimi nútení plaziť sa po zemi. Ale zase sa to vyrovnáva. Voľakedy sme sa „modlili“ smerom hore k obrazom, dnes lezieme po bruchu a zbierame odrobinky, čo nám tu nechajú zo Západu. Ale čo, predtým vzpriamení, teraz na kolenách, tak ten priemer je vždy niekde v hlbokom poklone. A tak to asi pre nás zostane, sme takí ....
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
