Starý Indián pozeral mlčky do diaľky. Sedel už takto dlho a nemohol sa vynadívať na tú krásnu prírodu okolo neho. Sedel na kopci a tak mal pred sebou krásne údolie s krásnou riečkou, plnou rýb, dookola sa vypínali krásne skalnaté hory a na ich úpätí boli veľké ihličnaté stromy s množstvom rozličných zvierat. Na jasnej oblohe krúžili vtáky a v diaľke sa pomaly pohybovali biele oblaky. Cítil sa veľmi spokojne a premýšľal.
V tom mu nad hlavou obrovskou rýchlosťou preletela F 16 a vystrelila raketu. Hneď vedľa bola totiž strelnica, kde sa cvičili piloti, ako čo najefektívnejšie zabíjať.
Starý Indián si odpľul . „Čo je toto len za ľudská spodina, toto všetko okolo nás. Prečo sme takto dopadli?“ spytoval sa sám seba v duchu.
„Keď sem prišli prví bieli, nemali tu žiadneho nepriateľa. Než si stačili urobiť nepriateľov z nás, Indiánov, dovtedy sa stačili zabíjať sami medzi sebou. Sami sebe boli nepriateľmi, veď sem prišla skutočne tá spodina, či už dobrodruhovia, kriminálnici, čo sa sem prišli schovať, alebo tí najchudobnejší, čo už nemali inú možnosť. Z tohto sa potom vytvorilo niečo, čo nikdy nefungovalo ako spoločnosť. Jedine trest obesením, či streľbou sa tu dalo zaručiť akú takú možnosť na žitie a okrádanie nás, Indiánov. Už vtedy táto zberba prišla na to, že potrebujú nepriateľa a tak si ho urobili z Indiánov. Zabíjať nás, okrádať, to bola ich spoločná motivácia, ktorú si vytvárali tým, že nám pripisovali tie najhoršie činy. Skalpovanie, to nebol náš výmysel. Mučenie, to priniesli oni. Alkohol, aby nás mohli opíjať a okrádať o naše loviská, o naše zlato, to prišlo s nimi. Všetky choroby, čo nás toľkých pozabíjali, všetko priniesla táto spodina. Keď už zbohatli z nás, tak sem dotiahli čiernych otrokov, žltých Číňanov a nechali za seba robiť týchto.
Čo to však prinieslo? Niektorým finančne veľa, ale čo do vylepšenia ich ľudskej spoločnosti nič. Naopak, keď sa dnes pozriem, je to skutočne hnus. Aby tá zlepenina spolu dokázala ako-tak žiť, musia stále niekde bojovať a hľadať silného nepriateľa vonku. Veď teraz sú títo ľudia z tadeto skoro po celom svete vo vojenských základniach. A kto sú tí ich bojovníci? Čierni, žltí, nahnedlí, všetko to, čo sa nedokáže inač uživiť, ide do armády, aby mohli zabíjať a tým vytvárať zárobky pre tých, ktorým patrí vojenský priemysel. Alebo sú to tí, ktorým sľúbili, že tu budú môcť ostať legálne žiť. Tu, kde fakticky bieli prišli ilegálne a nič si tu nezarobili čestne, všetko na začiatku pokradli. Títo dnes chcú kontrolovať, kto tu môže a nemôže zostať. Čo sa neopýtajú nás, čo sme ešte zostali? Vyhodili by sme všetkých.
A nielen to, tí inde nevidia, že toto tu funguje len preto, že tu je dosť peňazí na zaplatenie najlepších odborníkov? Tak ako voľakedy žili z otrokov, dnes žijú z vedomostí cudzincov, ktorých platia z peňazí, čo majú pôvod z toho, čo nám nakradli. Týmto zase okrádajú iné štáty, ktoré prichádzajú o svoju elitu. Že pritom všetkom je tu najväčšia sociálna nespravodlivosť, najväčšia kriminalita, najmenšia životná istota? Najväčšie škandály, podvody, to nezaujíma nikoho? A toto sa má ich armádou, ako vzor životného štýlu rozširovať po celom svete? Kam ten svet pôjde, má ešte nejakú perspektívu?“ Nestačil dokončiť svoju úvahu. Jedna raketa, čo si nenašla svoj plánovaný cieľ, si našla jeho .
Dôležité, že sa môže vyrobiť ďalšia raketa, veď rakety sú proti nepriateľom. Jedno, kde sa skrývajú. Veď je to pre blaho vyvolených.
HN 3-9
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
