Už ste určite tiež každý rozmýšľal, čo keby..... Čo keby som to bol urobil? Čo keby som to neurobil? Čo keby som to urobil inač? Určite. Pokiaľ sa jedná o nejaké neveľké veci, možno vám aj hneď vyjde, ako by to bolo dopadlo. Zaujímavejšie ale aj nepresnejšie je to, keď si človek neskôr skúsi premyslieť, ako by to vyzeralo spätne v živote, keby ....
Moja veľká láska začala cestovať na strednú školu do vedľajšieho mesta. Zaujímavé bolo, že som dostal ponuku, že na tú istú školu ma zoberú aj bez prijímačiek, keby som išiel robiť šport do klubu toho mesta. Nešiel som. Určite by som tam išiel, keby mala tá moja láska o mňa záujem, ale nemala. Tak ja som išiel celkom inde a naše cesty sa rozišli. Ale tým by sa nič nerozhodlo, lebo láska tú školu po roku nechala a ja by som tam určite zostal. Samozrejme za predpokladu, že by som vykazoval športove výsledky. Zato moja láska sa pri cestovaní aj za ten jeden rok stihla zoznámiť so svojím neskorším manželom. Časom som sa dozvedel, že sa vydala a tým to končilo. Akurát som si často na ňu spomínal, to tak býva s láskami.
Po štyridsiatich rokoch som sa dostal k e-mailovej adrese tejto mojej lásky. Po toľkých rokoch sa dať znova do kontaktu? Vlastne prečo nie, po toľkých rokoch je už všetko, alebo premlčané, alebo na zasmiatie, ale ako to vyzerá, keď toto píšem, aj na zamyslenie. Hovorí sa, či spieva :“do těch míst, kde si byl, se nevracej, nech ty lásky spát.“ Nie, ja sa vracať nejdem, akurát spomienkami a týmto zamyslením.
Čo keby? Čo by sa bolo stalo, keby mala o mňa záujem? Tu chcem ale hneď pripomenúť, že z jej strany by to bola chyba, ako je vidieť z jej rodiny a spokojného života. Zostala v tom meste, kde sa narodila, kdežto ja som sa dostal až na druhú stranu Zemegule. Ale to by asi ani nemuselo byt, keby... Určite by som sa dokázal usadiť aj ja v tom meste, lebo som tam vyrastal a mal všetkých kamarátov. Poznal som jej rodičov, tí zase mojich a určite by bolo všetko fungovalo a asi by to bolo pokračovalo ako jej život.
Ja som zostal akosi bez koreňov a tak som sa najprv sťahoval po Slovensku, potom po Európe a potom po kontinentoch. To by bolo odpadlo. A teraz o čo by som prišiel? Najprv ale k mojej láske. U tej by sa nezmenilo asi veľa, akurát by mala horšieho manžela. Neviem, či by mi chýbalo to čo som prežil, asi ani nie. Robil som to pre prácu. Zistil som, že v rodine je to výhodné sa dať na štúdium a potom sa venovať práci. Mal som aj inú možnosť, čo by asi volila väčšina mužov, ale toto sa mi zdalo akosi lepšie, veď som sa staral finančne o rodinu a práca mi robila život zaujímavý. Precestovali sme veľa, videli, ale keď to dnes akosi spočítavam, nepotreboval som to a nebyť manželky, asi by som nikam ani nešiel. Ale videl som, cestovanie vzdeláva a svet je zaujímavý.
Moja láska má pekné deti, má krásne vnúčence. Ja nemám. Nie že by som bez toho nevedel žiť, ale akosi prichádzam na to, že akosi skoro ma všetko prestalo baviť. Je za tým aj viac a jasné, to je normálne, že muži odpadávajú skôr zo všetkého ako ženy. Ale napriek tomu, asi to trochu vypĺňa život aj mužom v staršom veku.
Takže vrátim sa k nadpisu. Čo keby ? Nič, keby! Všetko bolo ako bolo a nemá zmysel sa s tým veľa zaoberať. Akurát takto vyplniť čas si toto napísať. Určite si treba zobrať ponaučenie do nového, či ďalšieho života. Ale aj tam budeme každý z nás zase robiť chyby a ľutovať, čo sme neurobili. Tak je to v živote.
HN 2,9
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.