Choď na obsah Choď na menu
 


VIANOČNÉ DOJMY

     Zase sú Vianoce a zase je čas trochu zaspomínať, trochu ubrzdiť ten denný stres. Človek by povedal Vianoce, ako Vianoce. Skoro. Myslím, že najväčší rozdiel je v jednom, že dnes si už málokto robí Vianoce a väčšina si nechtiac, či neuvedomujúc, nechá  „robiť“ Vianoce (ja by som to nazval kazením, teda že si nechá kaziť Vianoce). Voľakedy boli Vianocesvojím spôsobom rodinné sviatky, skoro intímna záležitosť každej rodiny. Dnes nám táto doba robí pomocou médií a obchodov už skutočne len VIANOČNÚ SEZÓNU.  Christmas seaason – with families, feasts and footbal. Toto nemám z vlastnej hlavy tento názov, to som prebral z veľmi krásnej knihy „ Christmas in America.“ Mám tú knihu aspoň 25 rokov (dal mi ju k Vianociam v Nemecku, dobrý priateľ, americký kapitán, dnes určite najmenej generál súdiac podľa jeho schopností, len mám dojem, že na zlej strane) a zase som si ju teraz cez sviatky pozrel. Je to kniha fotografií z USA, kde sú vybrané najlepšie fotografie zo 150 000 fotografií od najlepších 100 amerických fotografov. Títo dostali úlohu, nafotiť Vianoce v USA. Tu som sa stretol s tým názvom vianočná sezóna, ktorá začína 6 týždňov pred Vianocami odo dňa Vďakyvzdania (či ako sa povie dnes po slovensky Thanksgiving. Aby som to spresnil je to „from Thanksgiving to Epiphany“, teda pre Slovákov teraz jasné a pokúšal som sa to bezchybne  odpísať, aby som nechtiac neurazil slovenský jemnocit, či tých čo si myslia, že vedia anglicky). Takže hneď som bol v obraze, prečo nás tu už od októbra prenasleduje z médií vyrevovanie „angažovaných“ skladieb a to ešte väčšinou anglicky. Jasné, chceme to mať americky, len ešte vedieť kedy je ten Thanksgiving, ináč by to bolo perfekt. Voľakedy si Vianoce robili ľudia, dnes nám to robia média a to čiste americkou metódou a hlavne primitívnymi skladbami a reklamami, akoby sme boli hlúpymi Američanmi (Asi sme, keď to nikomu nevadí, alebo skoro budeme).
     Ale aby som sa vrátil k tej knihe, lebo sú tam skutočne krásne fotografie, ktoré hlavne ukazujú, že život v USA to nie sú len ich „radostné, optimistické, filmy plne lásky a ľudskosti. A hlavne to tu chcem trochu ukázať, akým smerom pôjdeme k ďalším budúcim Vianociam, pokiaľ si necháme diktovať. Tak zalistujme si v tej knihe. Keď sa zavedie ten deň  vďakyvzdania (čo by nemal byť problém, máme tu už iné sviatky z Ameriky), tak hneď treba pokračovať s dňom parády. Takýmto dňom parády, s veľkým sprievodom (ako bývali u nás na 1. Mája) s Micky mausom, Snoopym a podobnými kultúrnymi „osobnosťami USA“ začína vianočná sezóna. Na Slovensku by som si to predstavoval  ako sprievod na čele s povedzme s Jankom Hraškom, ktorý by mal v ruke 4 poschodový obrovský Cheesburger a v druhej ruke 5 litrový pohár Coca coly. Všetko s jasným nápisom Made in Slovak (sme predsa lepší než Američania, nie?). V sprievode by mohol byť tank ovešanými s našimi veteránmi. Totiž v USA sú veteráni v sprievode len na alegorickom voze. Tak isto by sa všetci naši bezdomovci z Bratislavy zúčastnili v sprievode v oblekoch Santa Clausa. V USA idú síce v sprievode dobrovoľníci z rehabilitačných alkoholových a drogových centier, ale my  zatiaľ ešte toľko takýchto typov nemáme, ale  „projekt bezdomovcom“ sme už z USA prevzali a realizovali vo veľkom.
     Takže začiatok vianočnej sezóny sme perfektne zvládli a teraz začínajú vianočné párty. Tie začínajú začiatkom decembra. Nepleťme si to s nejakým firemným posedením. Nie, hovoríme o pártys, samozrejme nie u bezdomovcov, hoci pod mostmi je dosť miesta .Taktiež treba organizovať na uliciach organizované žobranie na veci, čo voľakedy financoval štát. Na to je tam u nich kompetentná Armáda spásy, s tým zatiaľ nemáme skúsenosti, ale čo takto nejaké jánošíkovské družiny. Peniaze sa dajú všelijako rozkradnúť a jánošíkovci by nemali podľa mňa zle obstáť v konkurencii, čo dnes u nás funguje. Tiež by sme mali zorganizovať dobrovoľníkov, čo pripravia balíčky pre našich chudákov vo väzniciach. Nemalo by sa zabudnúť doviesť z Karibiku veľké kokosové, alebo iné napríklad Royal palmy a tie vyzdobiť mašľami, ináč sa USA žiaľbohu vyrovnať nemôžeme. Manhattan síce nemáme, ale čo keby sme v Petržalke postavili  tiež taký veľký stromček, alebo ešte väčší? Na každý pád by mal mať viac ako 21 000 žiaroviek, aby sme boli lepšími. Tak isto by sme mali urobiť darčeky pre najchudobnejšie deti, veď keď to majú pre  desiatky - stá tisíce detí v USA, už nie sme ani v tomto veľmi pozadu. A tiež balíky pre našich obrancov našej republiky v Afganistane, či inde po svete.
     Tak isto tu vidím rady chudobných bezdomovcov na ulici pred výdajňou stravy. Dobre, my nemáme takú  bacuľatú Černošku, aby im dávala zadarmo stravu, ale podobné typy máme. Problém je inde, vidím tu krásnu kočku v Las Vegas v Santa Clausovskom oblečení. Tej by mohla konkurovať jedine moja favoritka Snehulienka. Je tu dojímavá scénka, ako prepúšťajú na Vianoce domov dlhoročného väzňa. Toto by sme si mohli u nás odpustiť, lebo zase by vyšiel von nejaký mafián, či zabijak, čo podplatil nášho vyššie postaveného Žida s kresťanskými citmi. Vidím tu detské sprievody z vianočnej parády, je tam klaun a kopu černošských detí. Klaunov by mohli robiť u nás politici a cigánske deti by tiež mohli niečo pozitívneho robiť, okrem ďalších detí. Ale pozor vidím tu aj malú debnu s malým chlapcom, (metodistická cirkev) a okolo deti, čo mi akosi naznačuje niečo z Vianoc. Či tam je tiež malý Žid, neviem odhadnúť.
     No poďme ďalej a je tu niečo z kultúry. Tradíciou sú prehliadky drevených vojačikov, ktorí vyzerajú ako drevá, ale sú živí (cínoví sú inde, v menej rozvinutom svete) a samozrejme obrázky z baletu Luskáčik, ale to je ešte pre nepokazené deti. Máme tu na 5 Avenue pri Verejnej knižnici vianočne ozdobeného leva. No, knižnice ešte máme, my by sme tam mohli postaviť Vinetua a ozdobiť. Ukázali by sme Američanom o čo sme vpredu. Santa Clausa na člne, ťahaného sobmi na motorových vodných skútroch by sme zvládli tiež a keby prešli z Bratislavy po Dunaji až do Viedne, možno by nás tam potom brali ako rovnocenných partnerov v EU. Sú tu speváci v baptistickom kostole, postavení ako ozdoby na stromčeku. Veľmi zvláštny obrázok, ale keď by odfotili náš parlament pri zasadaní, myslím, že by sa to najmenej vyrovnalo. No procesiu na začiatku polnočnej omši v katedrále Sv. Patrika v NY by sme asi nestihli napodobniť. Ale asi len preto, že my chudáci hoci máme kopu svätých
(nemyslím teraz aj  na Harabina a spol.), ale svätého Patrika nemáme. Možno je to len alias od iného svätého.
     Je tu fascinujúci záber černochov pri spievaní (Lighthouse Church of God and Christ in LA - vysvetlenie pre Slovákov) čo mi pripomína vyhrážanie cigánov našim policajtom, ako to u nás vidíme v TV. (Týmto som pochopil, že tieto gestá či vyhrážky cigáni berú ako kresťania a preto sa im ani nič za to nestane, veď aj sudcovia,  policajti a prokurátori sú tiež kresťania na Slovensku.) Obrázok z Aspen v Coloredu pripomína naše Tatry, hlavne snehom a koňmi zapriahnutých v saniach. Sú tu Santa Clausovia akoby v našich najšpinavších a najpomaľovanejších vagónoch Slovenských železníc (napriek vysokému cestovnému), ale zdanie klame, je to len vagón metra z NY. Páči sa mi obrázok z Aljašky, kde vedľa lietadla, kde SC rozdáva darčeky je veľa detí. To by sme u nás nezvládli, naše Migy 29 treba šetriť  pre NATO a aj tak by nemali kde pristáť. Iné je člnok na pláži s plnotučnými domorodcami z Havaja, s vianočnou tematikou. Jedine, že by sme k nám pozvali Poliakov s plťami z Dunajca do niektorého obchodného centra v Blave a zároveň by sa mohla urobiť pri tom Swing-time Christmass ako v Kalifornii. Myslím, že to by chytilo za srdce každého amerického turistu alebo špiónov, či teroristov z amerického vyslanectva  na Slovensku počas  the Christmas season.  
     Je tu aj obrázok, čo je nám celkom cudzí, volajúca žena na Samaritans souside prevention office in Boston. Keďže  máme druhú reč angličtinu a USA ako vzor, nemusím prekladať. (Veď sme za jedno, na Slovensku po slovensky, ako hovorí ten Vietnamec, čo nevie maďaronovi predať topánky, lebo mu nerozumie.) Je tu záber z vnútra osobného auta, kde muž zo ženou a deckom jedia vpredu vianočnú večeru. Bývajú v tom aute. Ale aby vám to nepripadalo smutné, je to na parkovisku vo Venice Beach v Kalifornii, o čom vy môžete len snívať, myslím tým tú pláž. Na druhej strane, je to už veselšie, večera u bohatšej rodiny, tá atmosféra je ľudsky pekná a je tam vidieť aj tri vence. Na ďalšej strane spoločná jedáleň Hutterianskej  colony, ktorá je čierno - biela, lebo aj ten život je akoby z doby, keď ešte neboli ani fotoaparáty, nie ešte farebné snímky.  Na ďalšom obrázku je ako po večeri, všetci aj nejaké batoľa  pozerajú football v TV a hneď aj fotografia The Dallas Cowboys, kde nám oznamujú, že sú toho času one big family. No toto by na Slovensku zatiaľ nemuselo byť, ale v budúcnosti nie je vylúčené.
     Starý pán na vozíku, jeho manželka postavila malý stromček svojmu synovi pri pamätníku Veteránov Vietnamu vo Washingtone D.C., ktorý padol 13. februára 1969. (Aby vám to nepripadalo tak smutné, spomeňte si ako sme my tu všetci v tom čase trpeli pod Ruskou okupáciou.) Keď sme pri téme je tu obrázok veľkého člna s veslami  na rieke a na ňom muži v starých uniformách a starou americkou zástavou. Je to z 25. decembra, čo každý rok opakujú na pamiatku, keď British a Hessian troops, ktoré boli v Treton (New Jersey) v ten deň ráno prepadli na druhej strane rieky Delaware južanov, lebo tí oslavovali sviatky a nemali stráže. To samozrejme pomohlo generálovi Washingtonovi k víťazstvu. Dôvod na vianočnú oslavu, ako stvorený. (Mohlo to byť ale aj presne opačne, lebo lepšie ovládam slovenčinu a v tej už robím veľké chyby, ako angličtinu, ktorej nechce rozumieť). Je tu aj obrázok starej panej čo sama sedí pri stole, pred vyzdobeným oknom a skladá puzzle.
     Tak som vás previedol americkým snom. Jedno čo si nechávam na koniec z tej krásnej knihy je to, že v knihe sú neuveriteľne krásne zábery z prírody. Príroda bez civilizácie, to je to najkrajšie v USA. Ale sú oni vôbec civilizovaní natoľko, aby boli našim vzorom, alebo aby nám vnucovali svoju nekultúrnosť? Zamyslime sa! Myslím, že tie naše staré Vianoce, bez toho humbugu a reklamy, boli skutočné Vianoce. Dnes celé týždne vyrevovania, spomínania a diskusie o cirkvi, či Ježišovi to len kazia. Dôležité je veriť, a ostatné je zbytočné, nie pokiaľ dáte zo svojich peňazí tým, čo chcú na vás zarobiť. O to tu ide samozrejme im a nezaujíma ich, že nám kazia to, čo bolo dobré a naše...

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.