Sedel pri stole. Uprene pozeral pred seba a rozmýšľal. Vedel, že sa musí rozhodnúť. Možnosti sú, nie veľa, ale sú. Preto sústredené pozeral pred seba a hlavou mu bežali všetky možné alternatívy. Niektoré hneď zamietol. Iným venoval čas, premýšľal k čomu by to viedlo a aké by to malo následky. Niektoré riešenia čo ho napadli, sa mu celkom pozdávali. Ale nevedel sa rozhodnúť.
„Hej človeče,“ povedal si, „veď takto tu stráviš polovicu života. Na čo čakáš? Nemysli si, že druhí sa rozhodovať nemusia. Musia. A niekedy ide o dôležité rozhodnutia.“ Pomrvil sa na stoličke, poškrabal po hlave. „Veď hej, nejako sa musím rozhodnúť, to je jasné. Aj sa rozhodnem, ale ešte si to treba predsa len rozmyslieť. Jasné, že sa musím spoľahnúť len na seba. Veď hej, dnes sa každý stará o seba, len ja sa starám o mňa.“ Zamyslel sa nad jedným riešením, sledoval túto myšlienku, ale za chvíľu ju zamietol.
„Zabudni, sú určite aj lepšie riešenia, porozmýšľaj!“ Tak začal špekulovať nad inou možnosťou. Keď to tak zvažoval, nevedel, čo bude to najlepšie pre neho.
„Najlepšie, najlepšie, každý chce tvoje najlepšie, nenechaj si to zobrať“ zmenil si známe porekadlo o dobre. „Nie, nemusí to byť to najlepšie, stačí aby to bolo dobré. Teda dobré, aby to nedopadlo zle.“ Zase ho napadlo, čo pozná z jednej pesničky: „Není nutno, aby bylo přímo veselo,
hlavně nesmí býti smutno, natož aby se brečelo.“
hlavně nesmí býti smutno, natož aby se brečelo.“
Zanadával v duchu. zaoberá sa všelijakými vedľajšími vecami, miesto toho, aby sa už rozhodol. Mávol rukou. „Času mám dosť, len žiadnu paniku, veď už som skoro rozhodnutý. Len si to ešte trochu premyslieť a potvrdiť si, že je to dobré,“ povedal si a zase začal dávať všetko dohromady. Zahľadel sa pred seba a v duchu sledoval svoje možné rozhodnutie. Rozvíjal ho ďalej a uvažoval nad možnou reakciou na následkami. Už zdvihol ruku, ale znovu ju položil na stôl. „Nie, to nie je ešte ono,“ vzdychol si.
Zdvihol sa a odišiel si uvariť kávu. Stále hľadal to najlepšie rozhodnutie. To najlepšie riešenie v danej situácii. Keby boli len dve možnosti, možno by si už hodil korunu, ale takto? O chvíľu prišiel s kávou, položil na stôl a zase pokračoval v rozmýšľaní. Keby bol v tejto situácii iný, už dávno by mu povedal, čo má robiť. Druhým sa dávajú rady jednoduchšie. Už aj preto, že je to len rada a rozhodnúť sa musí aj tak ten druhý .
Nie, tu išlo teraz o jeho problém. Mal čas na rozmýšľanie, nikto mu do toho nerozprával, možno preto mu to tak dlho trvalo. Niekedy sa človek rozhoduje rýchlejšie, keď je sledovaný inými, Akosi berie aj na nich ohľad. Veď nebudú toľko čakať, ako to dopadne. Ale on sa nepotreboval pred niekým ukazovať, alebo niekomu skladať účty. Toto bola vyslovene jeho záležitosť. Napil sa kávy. trochu si presadol na stoličke a znovu sa sústredil.
„Do čerta,“ povedal si, „veď prečo chcem hneď všetko vyriešiť týmto rozhodnutím, vlastne ani nemôžem. Veď príde reakcia na moje rozhodnutie, na to budem musieť zase reagovať. Nedá sa všetko vedieť a premyslieť dopredu. Treba aj neskôr reagovať. Tak máš ešte chvíľu a rob niečo!“ Ale to, čo si povedal, to vedel už dávno. Veci sa riešia väčšinou krok za krokom. Aj keď ide o veľmi dôležité rozhodnutia. Usmial sa.
„Asi prestanem rozmýšľať a spoľahnem sa na môj pocit. Pocity su presnejšie tam, kde je veľa informácii a možností, čo by sa rozumom nedalo spracovať.“ Zase zdvihol ruku „No tak“, povedal si „veď čo, keď to neklapne, skúsim to znovu.“ Zdvihol ráznejšie ruku, zobral svoju kráľovnú a posunul ju o dve políčka na šachovnici dopredu. Potom otočil šachovnicu až dostal pred seba čierne figúrky a začal znovu rozmýšľať.
Hral šach, sám proti sebe.
HN 238
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
