V súčasnosti sa všade okolo vidí nárast kriminality, užívanie drog, samovraždy, depresie, čo ukazuje na emocionálne problémy. Konkurenčný boj, málo solidarity a neschopnosť v zaobchádzaní s vlastnými pocitmi, spôsobuje väčšiu izoláciu jednotlivca a tým vedie k rozkladu sociálnej integrácie. Rozumnosť, sebaovládanie a spolucítenie musia byť ale v rovnováhe, pokiaľ chceme mať zdravú spoločnosť. Aj keď použijem materiály z knihy “Emotionale intelligenz“ od Daniela Golemana, chcem tu len celkom zbežne napísať o veciach, čo by mohli byť pre väčšinu zaujímavé.
Inteligencia, to znamená vedieť, kedy vypnúť mozog a spoľahnúť sa na srdce. Inými slovami, nielen chladná hlava -IQ, ale aj teplé srdce -EQ je potrebné pre úspešný život. Pre vysvetlenie IQ, teda akademická, technická inteligencia, teda rozum a EQ emocionálne schopnosti, teda inteligencia, ktorá z nášho porozumenia a jednania ukazuje ľudské pocity od strachu, hnevu, lásky, agresie .. až po radosť. Teda bez kompletného citového života neznamená ani najlepší intelekt nič, lebo oba systémy ako emocionálny, tak ja rozumový fungujú spolu a vplývajú na seba. Napríklad, keď stretneme na ulici známeho, rozum nám povie kto to je a srdce, ako sa s ním cítime. Máme teda dve duše, rozumovú, múdru, ktorej sme si vedomí a emocionálnu dušu, impulzívnu a silnú. Tá racionálna duša môže dlhodobo plánovať, tá emocionálna vidí len aktuálny okamžik. Mozog má aj dva pamäťové systémy, jeden pre normálne informácie a druhý pre emóciami naplnené informácie.
Človek s vysokým IQ nie je v živote viac úspešným, ako iný s nižším IQ. IQ má len 20% vplyv na životný úspech. 80% tvoria iné faktory. V čom to je? Rozdiel je v emocionálnej inteligencii, kde sú rozhodujúce sebaovládanie, sebamotivovanie a spojitosť medzi pocitmi, charakterom a morálnymi inštinktami. Dnes je emocionálna inteligencia vysoko odmeňovaná úspechmi v práci a naopak škodlivé emócie ohrozujú naše telo. Nedostatky tykajúce sa EQ zosilňujú riziká ako sú depresie, násilnosť, užívanie drog, až po poruchy v stravovaní. Zostaneme teda pri Emocionálnej inteligencii .
Pri životne dôležitých rozhodnutiach sme vedení našimi emóciami, citmi. Každá emócia vzbudí potrebu jednania smerom, ktorý bol ľudským vývojom overený ako najúspešnejší. Lenže sily evolúcie formovali naše emócie v priebehu miliónov rokov a posledné desať tisíce rokov, čo homo-sapiens urobil veľký skok dopredu, na tomto nezanechalo žiadne stopy. Preto ideme aj dnes na moderné problémy s emocionálnym repertoárom z doby praveku. A to vyvoláva konflikty. Mala poznámka, slovo emócia je koreňom z latinského „movere“ pohyb a v tomto prípade poukazuje, že každá emócia je tendencia k jednaniu. Niektoré príklady:
Hnev - krv prúdi k rukám, čo uľahčí chytiť zbraň, pulz stúpne, vylúči sa množstvo hormónov ako adrenalín, čo vyvolá nárast energie k akcii.
Strach - krv prúdi k nohám, aby sa dalo utiecť. Na chvíľu telo stuhne, na zváženie, či sa neoplatí skôr skryť. Množstvo hormónov urobia v tele stav všeobecného poplachu a pozornosť sa sústredí na nebezpečie, na zváženie, aká reakcia je lepšia.
Šťastie - aktivovanie časti mozgu, ktorá potláča negatívne pocity a umožní nárast jestvujúcej energie v tele. Taktiež ponúka telu prestávku, ale aj pripravenosť na odhodlanie zvládnuť úlohu a ísť za cieľom.
Láska - jemné pocity, je to protiklad proti hnevu a strachu. Vedie k uvoľneniu a spokojnosti.
Prekvapenie - nadvihnutie obočia umožní zväčšenie zorného poľa a umožní prijatie viac svetla na sietnicu, čim sa získa viac informácií o dianí.
Odpor - zdvihnutie nosa a formovanie úst, čo naznačuje, že niečo, či už skutočne, alebo obrazne nevonia, odmietnutie vône, či jedla.
Smútok - nechá klesnúť energiu a optimizmus pre aktivity denného života. Táto strata energie viedla k tomu, aby sa ľudia držali blízko domu, kde sa cítili bezpečnými.
Z toho nám vyplýva, že čím intenzívnejší je pocit, o to viac je rozhodujúca emocionálna duša a o to bezmocnejšia tá racionálna. To je ešte zostatok z doby, keď o živote rozhodovala rýchla reakcia od emócii a intuícii a nedalo sa spoliehať na dlhé premýšľanie nedokonalého mozgu. Preto je dôležitá sebakontrola. A tiež, kto nemá určitú kontrolu nad svojimi citmi a pocitmi, teda nad svojím citovým životom, musí vnútorne bojovať, čo mu zoberie možnosť sa koncentrovať na prácu a čo sabotuje aj jeho jasné myslenie. Z toho rezultuje, že kto sa vyzná vo svojich pocitoch, ovláda ich, vie sa vcítiť do druhých s ich pocitmi a dokáže s nimi dobre vyjsť a to mu zaručuje ich podporu .Teda interpersonálna inteligencia - schopnosť rozumieť druhých ľudí. Intrapersonálna inteligencia je schopnosť zameraná na seba, na vytvorenie si skutočnej predstavy o sebe a s týmto úspešne v živote vystúpiť.
Vo všednom dni nie je žiadna forma inteligencie tak dôležitá, ako je interpersonálna. Kto túto nemá, neurobí žiadne dobré rozhodnutie, či sa to týka, partnera, povolania a podobne.
Emocionálnu inteligenciu, teda tieto schopnosti, sa dajú zadeliť do týchto skupín:
1. Poznať vlastné emócie: Sebacítenie – rozpoznanie pocitu, keď príde, to je základ emocionálnej inteligencie. Kto nedokáže rozpoznať vlastné pocity, je im vydaný napospas.
2. Emócie kontrolovať: Aby boli primerané, to je schopnosť, čo vedie k sebacíteniu. Ide o sebaukľudnenie, zbavenie sa strachu, podráždenia. Kto toto ovláda, rýchlo sa spamätá po porážkach.
3. Emócie previesť do činu: Emócie, čo dovedú k cieľu, ako sebamotivácia, kreativita, sebaovládanie, potláčanie impulzivity, sú základom úspechu.
4. Empatia: Vedieť, čo cítia druhí, je základom poznania druhých. Kto je citlivý, spozná skôr zakryté sociálne signály, čo ukážu, čo si ten druhý želá a potrebuje.
5. Zaobchádzanie so vzťahmi: Dobrý vzťah je na základe poznania, ako jednať s emóciami druhého. Je základom obľúbenosti, vedia a interpersonálnej efektivity. Tí, ktorí toto ovládajú, vedia výborne spolupracovať s druhými a sú sociálnymi hviezdami.
Čo je dôležité, nedostatky v emocionálnej schopnosti sa dajú odstrániť. Jedná sa o zvyky a reakcie, kde sa pri dobrej snahe dajú docieliť pokroky..
Zaujímavé čítanie
(R.Pellionis, 20. 2. 2010 9:47)