To, čo tu chcem spomenúť je dnes už potvrdené štúdiom odtajených dokumentov v Rusku a týka sa druhej svetovej vojny. Dnes už existuje na túto tému viac kníh, hlavne od autorov z Ruska a ich knihy potvrdzujú jedno : Stalin chcel napadnúť Hitlera. Zjednodušene povedané. Koho zaujímajú podrobnosti, do poručujem si prečítať knihu od Viktora Suvorova - Všechno bylo jinak. V tejto knihe sa autor opiera o rôzne materiály z ďalších kníh a uvádza skutočne veľa zaujímavých podrobností. Aj keď on, ako sa zdá, začal s touto teóriou, dopúšťa sa jednej chyby. Stavia Stalina do ešte horšieho svetla ako Hitlera a Stalina robí zodpovedným za druhú svetovú vojnu. Uvádza presné fakty, ale neurobil z nich správne uzávery. Ako to teda bolo a ako by to bolo dopadlo? Pohľad aspoň v krátkosti tak, aby to zaujalo aj neodborníka a vedel si z toho vyvodiť uzávery platné aj pre dnešnú dobu. Máme tu teraz rovnako nebezpečnú dobu ako vtedy a podobnú situáciu, čo je teda zlé..
Keď sa nacisti v roku 1933 dostali v Nemecku k moci, vyhlásil Hitler, že potrebuje pár rokov mieru a potom obsadí priestory na Východe, k ich bezohľadnej germanizácii. Stalin si uvedomil potom, ako Hitler začal zbrojiť, že vojne s Hitlerom sa nevyhne. Hitler 23. 11. 1939 na porade najvyššieho veliteľského zboru hovoril o tom, že proti Sovietskemu zväzu je možné začať s vojnou až po ukončení vojny na západe. Obsadené Rakúsko, vytvorenie protektorátu v Čechách a Morave už jasne ukazovali agresivitu Hitlera. Stalin chcel, „aby sa kapitalisti medzi sebou pobili ako psi,“ ako to uvádzala sovietska tlač a potom by zasiahol. Toto navodil pakt Ribbentrop-Molotov, čo bola politická výhra Stalina. Hitler sa teda nemusel obávať Stalina a mohol sa bez hrozby dvoch frontov obrátiť proti západným susedom. Hitler sa tešil aj z toho, že takto Stalin už nemohol utvoriť proti nemu dohodu so Západom.. Stalin zase počítal, že v roku 1942 sa bude môcť vysporiadať s Hitlerom, ktorý bude oslabený bojmi na západe. Začal sa teda pripravovať na vojnu a to veľmi, skutočne veľmi intenzívne. Medveď sa zobudil a začal s vojenskou výrobou a zbrojením. Začala sa meniť štruktúra sovietskej armády, zvyšovať počty armád a to všetko s jedným cieľom - že najlepšia obrana je útok - , teda na útok proti Hitlerovi. Pomohlo to, že mal v Poľsku spoločnú hranicu s Hitlerom a teda žiadne ďalšie štáty v ceste. Ako vieme z histórie, Hitler sa úspešne pustil do vojnového dobrodružstva v rôznych oblastiach. Ani Hitler, ale ani Stalin nepočítali s takou krátkou vojnou. Západ fakticky nebojoval. Stalin sa ešte spoliehal, že Hitler zaútočí na Anglicko, ale okrem leteckej bitky, sa vylodenie neuskutočnilo, len nemecké vojská fakticky bez boja obsadili britský ostrov Guernsey. Potom už Hitler začal presúvať svoje jednotky proti Stalinovi. Toto bolo to, čo pomiešalo karty.
Pre zaujímavosť stojí, že Stalin mal vybudované dobré obranné línie, ale keď sa rozhodol o preventívny útok, táto tzv. „Stalinova línia“ bola opustená a čiastočne si ju aj sami zničili. Teraz začal vytvárať nové armády, presúvať zásoby na západ. Bol vypracovaný plán „BURKA“ a veľa napovedá tomu, že útok mal začať 6. júla 1941. Stalin chcel múdro bojovať proti Hitlerovi na cudzom území. Takto sa bráni USA stále a od vojny sa už ubránilo veľakrát, podľa potreby. Síce za takúto obranu zaplatili už milióny ľudí životom, ale funguje to, takže nápad nebol zlý.. Už aj dnes podľa USA vieme, že by to Stalinovi prešlo a našiel by pre svoj útok na Hitlera nielen pochopenie, ale aj veľa nových spojencov.
Ale naspäť k téme. Hitler oficiálne od decembra 1940 začal pripravovať plán „Barbarossa“. V januári 1941 sa začali prvé nemecké vojská presúvať k ruským hraniciam. Pre zaujímavosť uvediem, že už 11 dni potom, ako Hitler definitívne prijal plán Barbarossa, vojny proti SSR / 18.12.1940/ vedela o tom sovietska rozviedka. Okrem toho, náčelník GRU /špionáž/ F.I.Golikov informoval Stalina 20.3.1941, že Hitler začne akcie proti SSR po víťazstve nad Anglickom, alebo po uzavretí mieru s ním. Sovietsky špión Sorge, ktorý pracoval v Tokiu, nahlásil síce presne dátum začatia nemeckého útoku, teda 22. 6. 1941, ale predtým upozorňoval, že Hitler nebude bojovať na dvoch frontoch, čím si protirečil. Ale nezabudnime, že Hitler nechal úmyselne rozširovať falošné informácie o prípravách na vylodenie v Anglii. Okrem toho, Sorge bol nasadený na špionáž o Japonsku a tu splnil svoju úlohu, keď na jeseň 1941oznámil, že Japonsko nevstúpi do vojny proti SSR, čo umožnilo Stalinovi stiahnuť z východu desiatky divízii proti Hitlerovi. Pre zaujímavosť uvediem, že v auguste 1951 sa prípadom Sorge zaoberal Kongres USA. Počas vyšetrovania bolo dokázané, že sovietska rozviedka, skupina RAMSAY urobila veľa v tom, aby Japonsko zaútočilo v Pacifiku a smerovalo útok proti USA. Toto je pochopiteľné, keď si uvedomíme, že Japonsko sa mohlo stať nebezpečenstvom pre Stalina na východe, hoci po prehratom konflikte Japonsko podpísalo so Sovietskym zväzom zmluvu o neutralite. Hovorí sa o dopise Churchilla Stalinovi, kde ho mal upozorňovať na nemecký útok. Skutočnosť je trošku komplikovaná. Churchill napísal Stalinovi viac dopisov. Mal strach a preto aj snahu vyprovokovať Stalina k vojne s Hitlerom, aby mal on pokoj. Stalin očividne Churchillovi neveril, lebo mu bolo jasné, že Anglicku najviac pomôže vojna medzi Stalinom a Hitlerom, čo sa neskôr potvrdilo.
Stalin vedel o Hitlerovom útoku, vedel aj to, že sa vojne nevyhne. Začal s prípravou na vojnu a začal s obrovskými presunmi vojska smerom na západ.
Armáda mala zaútočiť na západných hraniciach Sovietskeho zväzu na území súčasného Poľska, Slovenska a Rumunska. Toto je potvrdené výskumom. Teraz ten problém s termínom. Vieme, že Hitler musel odložiť plán Barbarossa o mesiac, kvôli obsadeniu Grécka a problémom v Juhoslávii. Paradoxom je, že keby Hitler nebol odložil tento termín, bol by Stalin lepšie na Hitlera pripravený a boj by mal iný priebeh. Vtedy ešte nebolo toľko sovietskeho vojska tak blízko nemeckej armáde.
Obidve armády robili zrkadlovo presne to isté, sústreďovali sa zaujate k útoku a už v zápale ani nepozorovali protivníka, v presvedčení svojho úspechu. Jedna aj druhá strana videla tie veľké zoskupenia oproti sebe, obe strany mali zákaz streľby, aby nevznikla provokácia k útoku, ale ako Hitler, tak aj Stalin počítali s prekvapivým útokom a sústredenie nepriateľa tesne oproti a čo najbližšie k útoku vyhovuje.. Podobne, ako v šachu, keď hráč už vidí svoj úspech v premyslenom útoku a neverí, že protihráč ho nejako môže zastaviť. Čo hralo ale hlavnú rolu, bol čas. Sovieti presúvali viac vojska a na veľkú vzdialenosť. Stalin sústredil najsilnejšiu armádu prvého aj druhého strategického sledu proti Rumunsku. Vedel, že treba odrezať Nemecko od zdrojov ropy, teda od rumunských ropných polí.
13. 6. 1941 bol kritickým dňom v sovietskej armáde, lebo sa dalo do pohybu k hraniciam 77 divízii. Po tomto termíne sa už fakticky nedalo zastaviť. Začiatkom júla bolo na ceste 47 tisíc vagónov vojenského materiálu. Divízie v kolónach boli najlepšími cieľmi a vlastne celá sovietska armáda bola výborným odokrytým cieľom. Hitler mal jednoducho viac šťastia, keď začal skutočne minútu pred dvanástou.
Vojna zastihla veľkú časť sovietskej armády vo vagónoch v chaose, aký sa dá vytvoriť len pri presunoch. Tým pádom sa stalo, že Hitler dokázal v prvých dňoch a týždňoch vojny vykazovať také úspechy. Prekvapil armádu pri presune do útoku, neuvažujúcu o obrane a taktiež nepripravenú k obrane. Armádu, ktorá sa presúvala na svoje nové, neznáme pozície, bez spojenia, veľakrát bez velenia a s nevhodnými zbraňami na obranu. Okrem toho, sovietski vojaci, rovnako ako nemeckí, odstraňovali mínové polia na svojich územiach, odstraňovali zátarasy, zosilňovali mosty, aby pripravili cestu k útoku. Keďže Hitler vyrazil skôr, mal otvorenú cestu aj na sovietskom území. Objektívne dnes povedané je, že Stalin mal viac vojakov, lepšie armády, dobrú techniku. Zvládol s armádou lepšie a väčšie presuny ako Nemci. S lepším utajením, lebo Hitler nemal veľakrát predstavy kto je pred ním a možno keby to vedel, neodvážil by sa zaútočiť. Hitler mal výhodu v tom, že jeho armáda už mala bojové skúsenosti. Jediným problémom Stalina boli tie chýbajúce 2 týždne. O schopnosti veliteľov a vojska svedčí to, že nakoniec vyhrali. Ukázala sa schopnosť aj sovietskej vojenskej výroby, keď dokázali zvyšovať produkciu aj za neuveriteľne zlých podmienok.
A teraz si predstavme, že by vyrazil do útoku skôr Stalin. Mal viac techniky, viac vojakov dobre pripravených na svoje úlohy. Dostatok lietadiel na presuny výsadkových jednotiek do zázemia nepriateľa. Hitler by musel ustupovať po nim dobytých územiach, kde sa dalo počítať so sabotážami zo strany domácich a podporou sovietskym vojakom. Dňa 13. 6. 1941 už vytvorila stalinská diplomacia, základ antihitlerovskej koalície s Anglickom. Anglicko sľúbilo akcie britského letectva v zaujme sovietskej armády a určite by usilovne bombardovali nemecké fabriky a mestá. Nemecko by sa muselo chaoticky brániť a nemalo by za sebou toľko priestoru na manévrovanie. Dopravné uzly, cesty, mosty by boli ničené sabotážnymi akciami, bombardovaním. Prejavil by sa problém so zásobovaním, lebo väčšina zásob by bola stratená pri začiatku akcií sovietskych vojsk. USA by podporovalo Stalina, nakoľko vzťahy boli v tom čase dobré. Stalin by možno do konca roku 1941 porazil Nemecko. Sovietsky zväz by nebol zničený, výroba by bežala na maximum, do SSR by odvážali vlaky technológie z dobytého územia, získali by sa milióny zajatcov, čo by boli odvezení na Sibír na stavbu ciest, mostov, fabrík. Rusi by získali množstvo vedcov, čo by zapojili do svojho rozvoja. Životná úroveň v Sovietskom zväze by určite poskočila dopredu. Je tu aj predpoklad, že sovietske vojská by nešli proti obyvateľstvu s takou brutalitou ako Nemci, lebo Stalin nemal v pláne vyvraždiť nemecké obyvateľstvo. Samozrejme to, čo zažilo Nemecko pri konci vojny, bola už odplata za to, čo napáchali na sovietskom území. Čo by Stalin nepotreboval, by bolo nové územie. Toto nie je ruská tradícia a už keď Rusi zahnali Napoleona až za Paríž, nezostali tam. Ako ukázala ruská povojnová politika, dosadili by si tam vlády s pomerne veľkou voľnosťou.
Keby......... keby..... možno by to vyzeralo inač, ale na každý pád to bolo tých pár týždňov, čo by veľmi zmenili svet. Keby sa Stalin zmocnil Európy, k čomu mal predpoklady, nepresadil by Spojene štáty Európy, ako protiváhu USA? Ktovie....? Jedno je isté. Európa by zostala najsilnejšia a USA by zostali zase v predvojnovej izolácii.
Ale zastavme sa pri dnešku. Určite sa Rusi nenechajú znovu takto nachytať so spustenými nohavicami. Že sú schopní, stačí si zobrať to zorganizovanie 21. augusta 1968. Bezchybne naplánovaná a prevedená veľká vojenská akcia. Naproti tomu si zoberme armádu USA, ktorá je síce po technickej stránke vyspelá, ale ako sa ukazuje, tým to aj končí. Celkové výsledky sú zlé. Väčšina tých Rambov asi stále trčí v Hollywoode a asi najviac amerických vojakov bolo zdravotne poškodených, či doslova zabitých z očkovaní a liekov, ako v boji.. Veľkým problémom v spojení so skúsenosťami z histórie je to, že USA dnes zneužíva svoju moc nad štátmi NATO a sťahujú okruh okolo Ruska. Čo keď Rusi vedia zase viac, ako sa hovorí a rozhodnú za preventívny útok? Keď nebude iná voľba, určite to urobia. Určite sa poučili z histórie a určite to teraz urobia radšej skôr, ako o minútu neskôr a v tom je nebezpečenstvo dnešnej doby. Čakať nebudú, vedia že predtým rozhodovali týždne, dnes môže aj minúta a byť druhým, to si už nebudú môcť a ani chcieť dovoliť.
HN 1008
(Tento článok mi uverejnili na internetových stránkach MATRIX 2001)
ziadne dva tyzdne
(palo, 23. 10. 2009 0:25)