HUDBA II
Nie som odborník na hudbu, ale jedno viem, že Slovensko ako kultúrny štát, má veľa odborníkov v tejto oblasti. Akurát môžem konštatovať, že títo odborníci akoby zmizli. Ide mi o nasledovné: Je všeobecne známe, že už dieťa v matkinom tele rozlične reaguje na hudbu, čo počúva budúca matka. Voľakedy sa spievali príjemné uspávanky malým deťom preto, aby sa dieťa ukľudnilo, uvoľnilo a zaspalo. Nielen to, je dokonca pravdou, že aj voda, ktorou polievate kvety a táto bola v nádobe v miestnosti s príjemnou hudbou, má oveľa lepšie účinky na rastliny, ako iná voda. Takže nielen na kravy, pre lepšiu dojivosť, má veľmi pozitívny vplyv príjemná hudba, ale aj na vodu. No a ja tvrdím, že hudba vplýva veľmi aj na ľudí. Toto by vlastne potvrdili asi všetci, len žiaľbohu väčšina to len vie, ale nepoužíva. Vráťme sa k hudbe. Nechcem robiť nejaké komplexné delenie hudby, ale čo si pamätám, mali sme rôzne druhy hudby. Ľudová, zábavná, tanečná, vážna, operná, šansóny, orchestrálna, country, džez, dixilend, atď. atď.
Zaujímavé bolo za socializmu, teda hlavne asi kvôli cenzúre, kde museli byť skutočne hudobne vzdelaní ľudia, že sa v rádiu, TV ozývala hudba, kde bola zastúpená hudba zo všetkých strán. Nielen cimbalová, dychová, ale aj svetové hity, ale hlavne so slovenským, či českým textom. Nehovoriac o tom, že naše texty boli oveľa inteligentnejšie ako originály v angličtine a naši speváci to zaspievali oveľa krajšie, ako originálny spevák. Boli tam samozrejme pesničky, či skladby v origináli a tie zase tam boli preto, že boli jednoducho dobré. Čo je dobré, pekné je jednoducho dobré. Skladby od Beatles (tie dobré) nebolo treba prekladať. To, čo zaspieval Elvis Presley bolo niečo, čo sa cenilo. Keď vám ráno v rádiu pustili optimistické, melodické skladby, hneď sa vám zdal deň krajší. Minule som v rádiu počul z nejakého historického vysielania voľakedajšiu rannú rozcvičku. Nikdy som podľa toho necvičil, ani som nepočul, aby na to niekto cvičil, ale už tá hudbu k rozcvičke vás rozhýbala a dala dobrú náladu.
Dobre, toľko k tomu, čo bolo. Poďme k tomu, čo máme dnes. Voľakedy sme sa smiali angažovaným pesničkám typu: .... dám si pohár vína, dnes som splnil plán. Dobre bolo to k zasmiatiu, ale hudba bola dobrá. Čo máme dnes je žiaľbohu na zaplakanie. Začalo to tým, že nám z USA prišla afroamerická hudba ožranov, analfabetov a nadrogovaných spevákov. Je to dosť pochopiteľné, lebo väčšina Američanov nevie, že Európa je kultúrnejšia ako USA a keď nám sem exportovali „džungľový“ demokratizmus, kúpili si naše média, mysleli si, že nám treba aj ich kultúru. No čo, Hollywoodske voloviny sa ujali, tak nám dali okrem porna aj ich hudbu. Je pravda, že nám všetko z východu vyzeralo smiešne, primitívne a preto sa tu našlo dosť obdivovateľov všetkého západného. Žiaľbohu väčšinou. Veď Západ, to nie je len afroamerická (teda terajšia) hudba. Nezabudnime na také spevácke osobnosti ako: Udo Jurgens, Peter Alexander, Ray Charles, Ricky King, Clif Richard, Nana Mouskouri, Mireille Mathieu, ABBA, Patricia Kaas, Elvis Presley, Julio Iglesias, Acker Bilk, Richard Clayderman, Ricdi e Poveri, Daliah Lavi, Hilly Billy, Marco Antonio Solis a kopu ďalších nemeckých, talianských, francúzskych, či iných spevákov a svetových orchestrov od Glenna Millera, Mantovaniho, po Jamesa Lasta.
Osobne ma hnevá, že nie je zase cenzúra. Určite by sa zase stratili tie všetky deprimujúce skladby, ten zbytočný počítačový rámus s bubnami, čo znervózni každého do 10 minút, to riešenie problémov. „Tiež“ spevákov, čo nás zbytočne zaťažujú ďalšími problémami k tým našim každodenným. Voľakedy sa počúvala pekná hudba, jedno, či to bola stará ľudová, alebo cimbalová, či moderná. Smerodajné bolo, že potešila, spríjemňovala deň a robila dobrú náladu. Určite aj vtedy si človek mohol vypnúť rádio, či televízor rovnako ako dnes, ale bola tam muzika pre všetkých. Dnes je pre mladých, ale pozor, aj drogy, alkohol, bitky, aj to sa páči mladým, ale ide o niečo viac. Verejnoprávne média by mali vzdelávať, viesť, informovať všetkých. Hlavne mladých, lebo tých zlých príkladov majú dnešní mladí dosť a dosť. Hudba vzdeláva, vytvára emócie a toto by malo byť v pozitívnom smere, nie ako to je. Len je to kolotoč. Prišla nekvalitná, nám cudzia hudba z USA, naši speváci sa jej prispôsobili a začali robiť „angažovanú“ muziku. Lenže angažovanú len pre peniaze, bez ohľadu na kvalitu. Je asi ťažké byť hudobným redaktorom, keď slovenská, česká hudba nemá úroveň a ťažko z toho niečo vybrať, tá z USA je ešte horšia. Ťažká voľba, ale najhoršie zo všetkého je asi to, že chudák redaktor nepozná hudbu a do svojho počítača si vie asi dvomi prstami naťukať anglické názvy piesní, lebo inú reč neovláda. My si to musíme odskákať. Keď rádio Viva hlási „najlepšia hudba všetkých čias“, mám chuť tam zavolať a spýtať sa, kde takú hudbu hrajú. My starší sme spoznali, mali sme tú možnosť spoznať najlepšiu hudbu. Dnešní mladí sú o veľa, veľa ukrátení. Škoda.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
