Rozmýšľal som nad tým, ako rýchlo sa dokáže meniť poradie dôležitosti, alebo vlastne samotná dôležitosť niečoho. Dnes považujeme toto a toto za najdôležitejšie, niečo sa stane a zrazu to už nie je absolútne dôležité. Spomenul som si na prípad, keď som mal dohodnuté viaceré termíny v rôznych mestách a mal som to vybaviť podľa presne dohodnutých časov s majiteľmi firiem. Mal som na to jedno poobede. Vyrazil som autom a ani nie o 5 kilometrov ďalej som neubrzdil auto na ceste, tá išla ostro doľava a ja rovno. Videl som ako lietali ponad auto časti plotu a zastavil som pár centimetrov pred stromom. No a všetky tie dôležité termíny padli, čo som si predtým nevedel predstaviť. Neviem, bol to dobrý príklad? Iný?
Pred dvomi dňami som si bol istý, ze sa budem musieť brániť a už som si nevedel predstaviť, že z toho vyviaznem živý a dnes som sa už bál, aby mi neukradli z auta laptop. Smiešne, nie? A mám taký dojem, že tak smiešne vyzerajú aj naše dôležitosti, ktoré si stanovíme akurát pre daný čas, danú situáciu, ale v skutočnosti o nič dôležitého nejde. Nezdá sa to, že?
Skúsme sa zamyslieť. Vlastne, čo to píšem, vy nemáte čas sa zamyslieť, máte samé dôležité veci, to len ja si také niečo môžem dovoliť. Tak sa budem zamýšľať sám. Dôležité, každý si povie, je mať zdravie a istotu. Dá sa povedať, že to je taký štandard dôležitosti. Alebo je to len želanie? No neviem, ale na každý pád sa dá nad tým pouvažovať.
Zdravie. Keby to niekto skutočne považoval za dôležité, tak by sa riadil radami tak, aby niečo pre zdravie robil. Ale nikto sa tým nezaoberá. To znamená, že tu nastane skutočná dôležitosť až potom, keď je človek chorý a povie si ,,najskôr sa musím vyliečiť.“
Istota. Aká istota? Čoho istota? Nech je to hocijaká istota, tú vám istotne nikto nezaistí. Isté je len to, že každý jeden musí zomrieť a nikto si so sebou nič materiálne na druhú stranu nezoberie. Jaj, vy nerobíte pre seba, ale aby zostalo potomkom. Myslíte, že im to dá nejakú istotu, alebo uľahčí život? Možno, keď toho nebude veľa. Vychádzajme z toho, pokiaľ sú šikovní, tí potomkovia, tak sa postarajú o seba sami, keď nie, tak rovnako dopadnú s tým, čo zdedia.
Zoberte si Švajčiarsko, ako príklad aké problémy nastanú pre bohatých. Švajčiarsko, aj keď sa to nikde nehovorí, má jednu z najlepšie vyzbrojených armád a to nielen v Európe. Ich odôvodnenie? ,,My si musíme chrániť naše peniaze a zlato. Takže tak. Iný štát si dá svoje peniaze dobrovoľne a zamení si ich za spoločnú menu. No sú rozdielne štáty, ale aj ľudia. Dnes je rovnako problém dať peniaze do banky, lebo dostanete výpis z konta, kreditnú kartu, alebo vkladnú knižku, ale keby k niečomu prišlo, tak sa určite na svoje peniaze nedostanete.
Podobne ako v USA - príklady priťahujú - kde prezident sám môže dať vyhlásenie (samozrejme, že k tomu musí byť nejaká zodpovedajúca situácia - v najhoršom pripravená) na zmrazenie bankovej činnosti, čo automaticky znamená zastavenie prístupu ľudí a firiem na svoje kontá a tiež ku svojim trezorom v banke. Dobre ráno. Že máte peniaze v zahraničí, tam sa nemôže nič stať? Čerta starého, za prvé sa nedostanete do zahraničia pre svoje peniaze a za ďalšie, každá krajina v prípade chaosu sa bude snažiť vyjsť v ústrety (ak vôbec) svojim obyvateľom a nie ešte cudzincom. Ale to sú veci, čo všetci vieme, len to neberieme na vedomie, nie je to dôležité, treba pracovať pre ďalšie peniaze.
„Peniaze budú zrušené, poznám jedného, ten už nemá žiadne,“ spieva sa v jednej veselej nemeckej pesničke. Že by to bolo riešenie? Alebo len mena peňazí, ako bývalo zvykom, keď za číslom stálo už veľa núl? No tým si vypomáhal štát, kto si vypomôže teraz so zavedením eura? Nechajme sa prekvapiť. Možno by sa dalo priučiť, čo to urobí v Slovinsku. No ale u nás sa privatizovalo už po iných štátoch a urobilo sa rovnaké rozkrádanie, ako tam. Nikto sa nepoučil. Asi nebolo dôležité.
Čítal som teraz jednu knihu, no čítal som ju už aj predtým, ale našiel som tam teraz zaujímavú poznámku. ,,V živote nejde o život, ide o to, ako odvážne ho prežijete,“ neviem, či to je presné, nechce sa mi to ísť pozrieť, lebo aj tak by som to chcel doplniť. Doplnil by som to z iného citátu, ktorý je z Kameňákov (Kameňáci ):
„Neberte život veľmi vážne, aj tak končí smrťou.
Tiež neviem, či je to presné, ale mohlo by vzniknúť :
„V ŽIVOTE NEJDE O ŽIVOT, LEBO AJ TAK KONČÍ SMRŤOU, ALE AKO ODVÁŽNE HO PREŽIJETE.“
Možno by sa pre tých, menej odvážnych mohlo napísať:
„ZOMRIEŤ JE JEDNODUCHÉ, DOTERAZ TO KAŽDÝ DOKÁZAL NA KONCI SVOJHO ŽIVOTA.“
Dobre a teraz, čo som tým vlastne chcel povedať? Aha, netreba sa báť žiť. Keď si tak porozmýšľam, vy nemusíte, máte dôležité veci, tak prídem na to, že odvaha niečo urobiť spestruje určite život. Niekedy až priveľmi, keď je odvaha aj na robenie hlúpostí. Čo je tá hlúposť? No, to sa veľa krát dopredu nevie, ale ono sa to po čase ukáže. Potom zase treba nájsť odvahu tú hlúposť napraviť a dávať pozor, aby sa neurobila ešte väčšia.
Komplikované, že? No veď preto je veľa ľudí, čo majú jednoduchý a nekomplikovaný život. Pokiaľ sa to životom dá nazvať. Ale máme rozličné kritéria a požiadavky na život. Možno to súvisí práve s tou odvahou.
Komentáre
Prehľad komentárov
Prečítal som si všetky Vaše články až potiaľ. (V čítaní budem pokračovať, veď prichádzajú zimné večery, kedy už nebudem tráviť čas v záhrade príjemným a prospešným pohybom.) Musím konštatovať, že nemám veľké výhrady voči tomu, čo je uvedené v jednotlivých článkoch. Jedným dychom musím všakl povedať, že súhlasím aj s tvrdením uvedenom v jednom z nich, že "..aj tak s tým nič neurobíme". A to je na tom to najsmutnejšie.
Dovolím si ešte jednu pripomienku. Uvádzate tvrdenie, že "sedliak robil od vidím do nevidím." Pochádzam z dediny. A aj keď je to už dávno, predsa si spomínam na vozy ťahané kravami, ktoré hrkotali cestou na pole už o štvrtej ráno. No najneskôr na poludnie už bol gazda z poľa doma, lebo dobytok musel byť vtieni, v chládku a nie v páľave poludňajšieho slnka. A odpočinul si aj sedliak. Bol síce ku gazdovstvu priviazaný, práca bola tvrdá, ale poskytovala mu istotu dôstojného prežitia. Dnes, keď vidím stavebných robotníkov v štyridsať stupňových horúčavách pracovať na slnku, viem, kto je na tom horšie.
Komentár
(Bajaja, 8. 10. 2012 16:09)