Európa bola vždy rozdelená, raz na väčšie, raz na menšie územné celky. Nikdy to nebolo spravodlivé, ale čo bolo horšie, nikdy to nebolo ku všeobecnej spokojnosti. K čomu to viedlo, vieme z histórie. Samozrejme, že tu boli pokusy o zjednotenie, ale vždy len formou ovládnutia na rôzne spôsoby. Buď sa postupovalo pomocou náboženstva, rodinnými väzbami, či pomocou zbraní, alebo kombináciami zo všetkého trochu. Teraz sme sa dostali do štádia, že sa rozpráva o jednotnej, zjednotenej Európe, ale akoby sme sa nepoučili z histórie, nechceme akceptovať, že zase sa jedná len o formu ovládnutia. Určite je to iná forma, ako sa to naposledy pokúšal Hitler. Aj on vtedy sľuboval novú Európu a štátom, čo sa k nemu pridali jedno dobre miesto s výhľadom na výhody v tejto modernej Európe s tisícročnou budúcnosťou. Aj Slovenská republika, ako to národu „prezradil“ prezident Tiso po návrate od Hitlera, mala už toto miesto na výslní zaistené. Samozrejme, že to všetko bolo zo strany Hitlera robené len pre naše dobro a spokojnosť . Bolo k tomu potrebných len pár maličkostí ako nasadenie našej armády proti Stalinovi, nechať časť republiky Maďarom a vyrábať pre Nemecko. Taktiež nechať atraktívne práce - napríklad, výstavba ciest - robiť nemeckým firmám s našimi ľuďmi, za naše peniaze, ale so ziskom pre Nemcov. No čo, nevyšlo to a tak musel byť podniknutý nový pokus.
Keď nám padla železná opona, čo financoval a organizoval Západ - pri našej naivnosti, bez našej vedomosti a aj s pomocou skoro už „svätého pápeža - bolo treba už len pokračovať v robení dobra pre Slovensko a najlepšie hneď v jednotnej Európe. Teraz stačilo len splniť málo požiadaviek zo strany „nám naklonenej západnej Európy“. Bolo treba len prijať podmienky, ku ktorým sú kapitulačné podmienky pre porazený štát menej. Bolo treba „vrátiť“ tretinu rozlohy Slovenska Vatikánu, územie Slovenska sprístupniť pre cudzie armády, umožniť rozkrádanie a zánik konkurencie. Teda, žiadne veľké ústupky. Lepšie sa riadi menšia skupina ľudí, ako jednotný celok, tak nám bolo ukázané, ako je dôležitý viac partajný štát a pre istotu nám bolo rozdelene Československo. Predsa si Nemci skôr poradia s Čechmi vo veci sudetských Nemcov a Slovensko podľahne požiadavkám Maďarov - čo ani po sto rokoch nepochopili, že ich starí otcovia mali lepšie bojovať a hlavne na správnej strane a mohli mať celý veľký svet a nielen veľké Uhorsko. V Československu by to nešlo, tam by sme spoločne odolali.
Ale nebuďme úzkoprsí, išlo tu a ide aj o iné veci. Predsa o naše dobro, dobro pre Slovákov a Slovensko. Načo si máme kaziť krajinu výrobou nejakej vojenskej techniky, keď to za nás prevezme Západ. Prečo by si Slováci nemohli oddýchnuť od roboty ako nezamestnaní, keď vždy museli robiť na druhých. Prečo by nás mali utláčať len Maďari, keď je toľko iných možností v rámci EU. Prečo by sa chudáci Slováci mali zaoberať ťažbou nejakých prírodných surovín, keď je známe, že zo Slovenského zlata žilo cele Uhorsko a naposledy sa zlato ťažilo pre socialistický štát a nie pre nejakého súkromníka zo Západu. Prečo by si mali sami Slováci ničiť životné prostredie a potom sa obviňovávať, keď nám to môže urobiť a kvalitne zahraničná firma? Dokonca si na Slovensku nebudeme musieť robiť ani starosti so stúpajúcou cenou zlata, teda ziskom, keď to všetko za nás urobí nejaký dobrosrdečný Žid, zo zahraničia. Slovensku treba pomáhať a keď už veľa Slovákov nemusí robiť, lebo nemajú robotu a tí čo majú robotu, dostávajú málo peňazí, tým prišli pomáhať banky zo Západu, aby im dávali peniaze formou pôžičiek a hypoték. Predsa veľa Slovákov robí nanútenú otrockú prácu v zahraničí a tak na Slovensko prichádza takto dosť peňazí, ktoré im treba zase zobrať. Lebo slovenské majetky boli rozkradnuté a peniaze presunuté preč zo Slovenska. To preto, aby tu nemuseli bohatí Slováci investovať tie peniaze, čo tu už boli. Radšej prídu investori, ktorí ako „cudzí záchrancovia“ dosiahnu u nás také štátne dotácie, za ktoré by štát mohol vytvoriť viac pracovných miest, ale to by bolo v neprospech Slovákov, lebo by ich muselo viac pracovať, namiesto užívania si nezamestnanosti. Západ nám vyšiel tak ďaleko v ústrety, že nám zaviedol povinnú angličtinu, aby sa slovenskí, novodobí otroci v zahraničí, po skončení 8-hodinovej pracovnej dobe, mohli všetci vzdelávať na cudzích univerzitách, alebo užívať si kultúry po večeroch a to bez toho, aby sa cítili v tej zemi akoby cudzinci. Dokonca nám na Slovensku zobrali do opatery média židovské dobré duše zo Západu a ešte nám predpisujú vysielanú hudbu, aby sme sa necítili ponížení nejakou dychovkou, či ľudovými piesňami. Jednoducho, aby sme sa zbavili všetkého toho, čo by nám mohlo pripomínať to, že Slovákov doteraz vždy niekto ovládal, využíval a ponižoval.
Nie, teraz už jednoznačne tento komplex menejcennosti v Európe nemusíme mať, veď prečo aj? Naši slovenskí Rambovia zachraňujú nielen Západnú Európu, ale dokonca celé USA v Afganistane a zajtra možno už v Iráne, Sýrii a aj v Rusku. Preto nás zobrali do NATO, veď slovenská armáda má bojové skúsenosti z Ruska a tak zachráni NATO od toho, čo sa stalo Hitlerovi. Musíme byť hrdí sami na seba, že pod zástavou EU bolo Slovákom umožnené pomáhať dnes Grécku, zajtra bývalým svetovým mocnostiam Taliansku, Španielsku a to aj napriek tomu, že nám peniaze chýbajú. Ale čo neurobíme pre dobrú vec? Veď sme dokázali prestať u nás s poľnohospodárstvom, čo nám tisíc rokov zaistilo prežitie a to len preto, aby naši mladí mohli ísť do Talianska, či Španielska robiť do poľnohospodárstva to, čo by mohli robiť tu doma. Ale prečo by mali robiť, tu doma, keď konečne nemáme tu železnú oponu a môže sa cestovať do zahraničia, no nie? Nedá to pocit sebauspokojenia, kam sme to ako Slováci dotiahli, keď sa u nás montuje najviac áut na hlavu obyvateľa vo svete? Lepší pocit už majú, len v Kostarike, kde produkujú asi najviac banánov na hlavu obyvateľa. Veď montovať autá vo fabrikách na najúrodnejších poliach, je predsa len o niečom inom, ako montovať tanky v nejakom zabudnutom údolí a aj to pod zemou. Nie, berme to tak, že sme sa vzmohli. Poučili sme sa na histórii . Výroba zbraní je lukratívna síce vždy a hlavne v tejto dobe, keď sa blíži k vojne, ale z praktickej stránky, by sme počas vojny museli robiť nadčasy a takto po skončení výroby áut zo dňa na deň, si aspoň oddýchneme od práce. Veď sme natoľko múdrymi, že načo sú nám peniaze, keď pôjde o prežitie.
S peniazmi nech si robia starosti iní na Západe. Vidíte, akí sme múdri? To preto, že máme tých mladých študentov z najlepších škôl zo Západu vo vláde. O ich genialite hovorí to, že dokázali štúdium v rekordne krátkom čase, popritom získavali prax a kontakty v baroch, na golfe a lyžovačkách. Toto je už o inom ako o nejakom zdravom sedliackom rozume. Títo experti, diaľkovo riadení, nám boli poslaní podobne ako Cyril a Metod. Až o tisíc rokoch sa bude o tom pozitívne rozprávať a možno aj preto, lebo sa budú obhajovať svätožiare okolo ich hláv. Nechcem ísť ďalej do podrobností a vychvaľovať, čo všetko sme urobili pre Európu a čo krásne urobila EU pre nás. Hlavne nám dala pocit, že sme a že sme po celom svete. Niekde len ako vrahovia s veľkými majetkami, ale väčšinou ako skupiny unavených od práce a alkoholu mladých ľudí bez ilúzii. Ale vo svete, to treba zdôrazniť, kým to ešte ide, lebo o chvíľu nám ich začnú vyhadzovať, aby nebrali miesto domácim. Ale keď aj, aj to doteraz stálo zato. To sebavedomie, že keď si na Západe dávate peniaze do banky a viete, že na Slovensku si to v najbližšej banke budete môcť vybrať, lebo sa jedná o tú istú banku. Také voľačo socializmus nikdy nedokázal. Nedokázal aj iné veci, zaviesť školné a ešte málo platiť učiteľom, a nechať padnúť školstvo na úroveň biznisu pre niekoľkých. Nedokázal, aby nám Slovákom bol daný ten krásny pocit, že našu vodu nám tu zabezpečujú nejakí chudáci z Francúzska, elektriku sú nútení nám dodávať z našich elektrárni chudáci Taliani.
Nie, to nedokázal socializmus a veľa iných veci, čo je škoda opakovať. Nie, máme svoje isté miesto v Európe. Z takého praktického pohľadu to vyzerá tak, že sme konečne s Európou na jednej lodi. Jednej lodi, veľkej, kde musí byt niekto, kto to musí celé riadiť a ostatní sa riadiť pokynmi a príkazmi. Je tam veľa cestujúcich, ktorým treba cestu spríjemniť, hovoríme o tých vybraných. Z toho vyplýva aj potreba veľa pracovných príležitostí, čo si treba vážiť a zdôrazňovať. Nezabúdajme, že vo veľkej lodi je aj podpalubie, čo treba naplniť cestujúcimi, ale aj v tomto máme Slováci výhodu. Od nás sa chodilo za prácou vždy v podpalubí, tak nám ani toto dnes nie je cudzie. Akurát to, že nás volal už Hitler na takúto loď a dokázali sme z nej vystúpiť, robí ten veľký rozdiel. Dnes sme na oveľa luxusnejšej lodi, ako i vtedy, akurát že sme si nevšimli v neprehľadnom množstve prospektov o tejto lodi jej názov - TITANIK. No čo, niekto sa zachránil aj vtedy, väčšina nie, ale to nie je dôvodom stáť celú dobu v tej zime a nepríjemnej atmosfére na otvorenej palube, keď sa dá ísť dovnútra a sa sám obslúžiť v bare a to zadarmo. Chce to len dobré nervy. Asi to nepomôže, ale je to príjemnejšie a tak „na zdravie a príjemný zvyšok cesty“.