Pred nedávnom som na Slovensku zažil zaujímavú príhodu, čo mi ukázalo na malý rozdiel medzi banánovou republikou v strednej Amerike a Slovenskom. Aby bolo jasné, čo sa týka politiky, tak tam žiadny rozdiel nie je. Aféry, korupcia a to čo vidíte tu je aj tam. Aj tam majú svoj vplyv Američania, lebo tam majú svoju najväčšiu leteckú základňu v tej oblasti, o ktorú majú rovnaký záujem, ako o naše územie. Nie že by chcelo USA aj na Slovensku pestovať banány, nie, u nás potrebujú tiež len našu zem pri svojej expanzívnej politike s účelom napadnúť Rusko. Bolo by strašne nepríjemné, keby o naše územie museli znovu bojovať, keď si ju už za bakšiš kúpili.
Ale nejde o to, čo je rovnaké, ale o ten malý rozdiel. Potreboval som si na Slovensku opraviť na topánke podrážku. No nachodil som sa hodne, našiel som aj opravovne topánok a vysvetlili mi to, že to nevedia. Tak som kývol rukou a spomenul som si, že na jednej dedine som videl reklamu na opravovňu topánok a tak som si povedal, že dobrý remeselník predsa nebude bývať v meste a tak som sa zastavil tam. Bolo tam skutočne ako u starého remeselníka, hoci majiteľ je mladý, sympatický muž. Vysvetlil som mu problém. Zobral topánku a povedal, že to môže skúsiť zalepiť. To by som zvládol ale aj ja a tak som mu to povedal, aby to urobil tak, ako mi raz niečo podobné opravovali v banánovej republike.
„Samozrejme tam dajte lepidlo, ale potom to môžete prišiť, to je najviac dve minúty.“ Pozrel na mňa a povedal. „To by som mohol, ale miesto 2 € to bude stáť asi 10 €.“ S údivom som sa na neho pozrel a nesmelo opýtal, či skutočne zarába za 1 minútu práce 5 € a hoci som zarábal vždy dosť, predsa ma zamrzelo, že som nebol obuvníkom. Ohradil sa, že to nie, ale že je to komplikované a ručná práca a trvalo by to dlho. Keď skončil s vysvetľovaním, tak som mu povedal, že v banánovej republike by mi to pri tomto istom rozhovore už stihol opraviť tamojší obuvník, čo opravoval topánky priamo v stánku na ulici. Nič to nezmenilo na situácii. Tak som súhlasil so zalepením topánky, hoci obom nám bolo jasné, že keby tam bolo stačilo lepidlo, tak by sa to nebolo odlepilo, lebo topánky boli skoro nenosene, aj keď nejakú dobu už ležali odložené. Keď som si o nejaký týždeň spomenul na topánku, bol som si ju vyzdvihnúť a bola len zalepená. Úprimne som si myslel, že majster sa po našom rozhovore zamyslí, nad spôsobom ako som mu vysvetlil postup, ako by to opravili v banánovej republike a jeho odbornícka česť mu nedá a ukáže že aj on vie toľko, čo jeden analfabet v Karibiku. Nie, bola len zalepená.
Tu zase odbočím k inému zážitku. Prišiel som raz na Slovensko a mal som problém so zubom. Po pár dňoch čakania som sa dostal do prepychovej ordinácie, kde mi pán doktor pozrel zub, potom ho pozeral na krásnom monitore a povedal, že ho treba vytrhnúť. Zabudol som akosi na moje pravidlo, že človek sa môže s lekármi priateliť, zabávať, ale inač sa im musí vyhýbať a brániť si svoje zdravie pred nimi. Zub vytrhol. Dodnes mu to zabudnúť neviem. Po prvé aj za to, že v Karibiku by mi ho niekde na pláži vytrhol za dva banány domáci zubár a nie za cenu, kde som zaplatil doktorovi možno časť jeho zariadenia. Ale hlavne za to, že keby nemal takú drahú výbavu, pozrel by na zub rovnako ako zubár v banánových republikách a videl by tam kaz, ktorý by normálne zaplomboval. Ale na tej obrazovke ten zväčšený zub a aj so zväčšeným kazom ho asi vystrašil. Takže som doplatil na veľmi vzdelaného doktora s veľmi komplikovanou technikou. No stalo sa.
Ale späť k topánkam. V opravárenskej dielni som si všimol, že tam majster robí aj topánky na mieru a tak som ukázal na jeden vystavený kus a spýtal sa, čo by to stálo. Hneď ma upozornil, že to nie je jeho výrobok, ale že predával topánky z Číny, ale že už nepredáva, lebo tam sa veľmi vykorisťujú pracovníci. Musel som sa zasmiať jeho argumentácii a vysvetlil som mu, že je to síce pravda, ale že tých pracovníkov nevykorisťuje väčšinou jeho čínsky šéf. Nebolo mu to jasné, tak som mu uviedol príklad, čo som raz počul z rádia, kde čínsky majiteľ firmy vysvetľoval redaktorovi, že on by bol rád, keby dostal lepšiu cenu za svoje výrobky, aby si mohol lepšie zaplatiť svojich pracovníkov, ale cenu mu diktujú európski odberatelia a tí mu tú možnosť nedajú a uvádzal, že konkrétne jeho výrobok sa v Európe predáva (teraz už neviem presne čísla, ale približne) za 20 €, ale od neho ho kupujú za 4 €. Jednalo sa o konkrétny výrobok a mal informácie z IKEY, kde to predávali. Takže som vysvetlil mladému majstrovi, že tým vykorisťovateľom nie je ten Číňan, ktorému by pomohlo veľa už to, keby to od neho odkupovali za 4,50 €, ale nevykupujú. Keby trval na vyššej cene, budú kupovať od jeho konkurencie a on môže zamestnancov prepustiť.
Vysvetlil som mu to aj na inom prípade. Na podvodoch s predajom kávy, kde sa nám tvrdí, že tí pracovnici na plantážach dostanú viac z predaja kávy od nich. Blbosť. Videl som plantáže ananásové, kaučukové a poznám tamojšie pomery. Keď by aj dostal majiteľ plantáže na kávu viac peňazí priamo z Európy, čo je volovina, lebo káva prejde cez 4-5 obchodníkov, než sa dostane k nám na trh, tak to nepôjde rozdať robotníkom na plantáž a cudzích si tam nepustí. Vie prečo. Má strach. Z čoho? Jednoducho preto, že keby u neho zarábali pracovníci viac, ako je v oblasti zvykom, roznieslo by sa to a prišli by tam robotníci z vedľajších plantáži a utiekli jeho susedovi. Tí, čo by susedovi zostali, by chceli tiež viacej, lebo veď tí, čo odišli k nášmu dobrému majiteľovi plantáže zarábajú viac. No a toto tam presne potrebujú. Majiteľ susednej plantáže rýchlo urobí poriadok. Pošle na suseda komando a zastrelia ho ešte pred najbližšou sobotou, aby už najbližšia platba zase bola tak, ako je zvykom a celá záležitosť je vybavená. Tak jednoducho. Preto nejaké podobné akcie sú na to, aby tu z ľudí vytiahli viac peňazí, ale určite nie preto, aby tam tí chudáci dostali viac. Nebuďme naivní.
Ale jedno je pritom pre nás na poučenie. Niektoré veci, čo u nás, ako v právnom štáte trvajú roky a nedajú sa právnou cestou vybaviť, pre známe veci, sa niekedy dajú rýchlo vybaviť, ako sa to robí aj v banánových republikách. Darmo, niekedy je treba sa trochu vrátiť k prírode a to znamená aj k spôsobom, ako riešia niektoré problémy menej civilizovaní domorodci. Neboli by sme prvými, ale je potrebné tvrdiť, že je to podľa vzoru z najdemokratickejšieho štátu sveta, podržte sa, myslím tým USA.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
