Pozdravy z Karibiku

      Niekto by  sa snáď chcel opýtať ako sa varí v Hondurase. V hrncoch. Blbá odpoveď, ale aj otázku som dal zle, tak upresním, na elektrike, plyne, alebo ohni. Viem, aj toto si môžem nechať, ale tu už je to trochu aspoň zaujímavé. Domáci majú vedľa domu postavené akési pece. Samozrejme nie v domoch, ktoré sú tu veľakrát krajšie, ako tie najkrajšie na Slovensku. To akési, je dané tým, že to stojí na drevených koloch a je to ako pec. Ale lepšie raz vidieť, ako sto krát počuť, či čítať a tak takú pec odfotím. Ale  naspäť k tomu vareniu, čo vlastne malo byť ako otázka, ako sa  tu je. Lyžicou, častejšie rukami, niekedy aj čistými, ale aj príborom. Tie ruky, myslím tým tie špinavé, majú najviac určite deti v školách, kde ako to ukazujú v televízii, dostavajú stravu zadarmo, jedia to z jednorazových  misiek a rukami. Čo na to dodať. Keď vidíte, ako lekári v bielom štrajkujú pred nemocnicou a sedia na zemi, kde ostatní pľujú, sú špinavé ruky u detí to najmenej. Alebo pomoc pre chudobných v podobe sušeného mlieka, ktoré pre deti miešajú s vodou z potoka. To už ale miešajú matky a prečo nie, keď tú vodu pijú aj tak každý deň.

      Tak už konečne prichádzam k tomu, čo tu jedia ľudia. Nedal som tú otázku, čo sa tu je, lebo zase by som musel napísať, že kone trávu atď. Ale to by tiež bola blbosť, lebo kone žerú. Nie, k ľuďom, budeme sa baviť o strave. No ľudia sú tu nároční na stravu. Normálne jedia okolo jedenastej doobeda, potom poobede a večer. Inými slovami, keď sa pozriete do ich stánkov, či jedálni, je sa tam stále. Od rana do večera, predpokladám, že z dvoch dôvodov, ľudia na to majú a tí, čo nemajú, majú zlé hodinky. Voľakedy sa jedli tortije- čítaj, ako vidíš- to sú placky z kukuričnej múky, ako osúchy, k tomu akási pasta z tmavej fazule, mimochodom veľmi dobré, na to smotanu, alebo vyprážaný banán. Samozrejme k tomu kus kurčaťa. Dnes, keď si idete dať raňajky niekde do nejakej veľko - či rýchlovýkrmne, tak vám ponúknu kus kurčaťa, vyprážaného, k tomu banán, vyprážaný  a sladkú žemľu, nevyprážanú. Cena okolo 7O Sk, teda na Eurá si to už viete prepočítať. Samozrejme sú tu všetky americké zázraky z hororovej série, ako Mac Donald, Pizza Hut a podobne. Nepíšem to tu, aby som im robil reklamu, skôr vystríham pred tým.

      Ale už tu máte dnes aj americké, dá sa povedať kaviarničky, kde predávajú americkú kávu a tie ich tradične raňajkové šišky, či pampúchy a podobne.

 Ale jedno je isté, že by ste boli veľmi príjemne prekvapení, ako dobre tie vyprážané, či grilované kurence chutia. Tieto už síce nechutia, ako chutievali, tvrdia domáci, ale aj tak  sú stále proti európskym plastikovým kurencom neobyčajne chutné. Ten, kto to tu jedol, ten mi to potvrdí. Ale nielen kurence, ale aj sliepky sú tu iné. Vysvetlím  prečo, hoci to s jedlom nemá veľa spoločného. Doniesli sme si zo Slovenska taký pekný žltý plastikový kufrík na 30 vajec, aby sme to nemuseli nosiť v aute v tradičnom kartónovom obale, ako tu vajcia predávajú. Ale kufrík je nanič. Vajcia sa tam nezmestia a nedá sa zavrieť. Neviem, či okrádajú na Slovensku a tie normálne veľké vajcia sa vyvážajú sem, alebo si tieto sliepky povedali, keď už ...tak poriadne. Potom je tu zaujímavá Yuka. Čítaj, ako vidíš, aj keď sa to povie ako juka, ten rozdiel vidíš len keď je napísaný. Je to hľuzovitá rastlina a sú to, alebo vyzerá to, ako veľká biela reďkovka, ktorá je hnedá a nemá ten zelený koniec, kde začínajú listy, lebo toto listy nemá. Toto rastie v zemi ako zemiaky, akurát zemiaky sú okrúhle a toto nie je. A ešte malý rozdiel, ani to nechutí ako zemiaky. Je to také iné,.. no treba ochutnať, je to trochu ako omrznutý zemiak, teda trochu nasladlé. Ale ťažko popísať chuť, veď niekto môže tvrdiť, že zmrznutý zemiak nie je sladký, alebo ešte múdrejšie, že zamrznute zemiaky sa nejedia. Múdro povedané.

      Ryby tu majú tiež, ale málokde. Sú asi dva krát drahšie ako kura. Na trhu, ale majú všelijaké. Priznám sa, že tu ryby nejeme. Ja mám strašne rád ryby, ale do reštaurácie si to nejdem dať, lebo to už nie je ono a keď vidím, ako to niekde v bare na pláži ten domáci rukami dáva na tanier a pekne upravuje, tak mi prejde chuť. Rád spomínam, ako som jedával fantastické ryby v Costa Rice. V San José bola fantastická reštaurácia na morské potvory a tam sa stálo v rade, ako za socializmu v obchode. Ale stalo to za to. Ale aj na pláži, manželka dodnes nezabudne na camarony, čo jedla v jednom bare. Ja zase aj na rybu, čo som si dal niekde pri rieke, kam sme s autom zablúdili a bol tam len jeden domček a spýtali sme sa na ryby. Tu nie. Ale ryby sú tu. Rýb som sa najedol v Afrike a  Nemecku. Potom tu majú tamales. To je jedlo, pokiaľ viem, čo sa robilo len na Vianoce, ale  títo ľudia tu vlastne majú Vianoce každý deň a tak aj toto jedlo vidieť na ulici, je to v banánovom liste uvarené, teda najprv zabalené a potom uvarené. Ale celkom presne, najprv sa urobí také kukuričné cesto, náplni  mäsom, či už kurčaťom, teda kúskami, aby bolo jasné. Viem, že by niekoho mohlo pomýliť, že banánový list je celkom veľký a dalo by sa do neho zabaliť aj malé prasa, ale nie, táto placka je malá a použije sa len kúsok listu. Teda logicky, do malej placky malé kúsky mäsa. Je to dobré, pokiaľ vám nevadí kukuričná chuť. Dokonca to ponúkajú tak, že to môžte zjesť a keď vám to nechutí, nemusíte to zaplatiť, ale neverím, že by to niekto tak urobil.

      No a by som nezabudol, je sa tu veľa čiernej, či tmavej fazule. Biela a strakatá tu nie je. A ryža. Väčšinou je to už ryža s fazuľou. Mne to chuti, ale ja si to varím ináč. Raz za čas uvarím fazuľu, čo nechám cez noc vo vode a potom stačí 20 minút a je uvarená. Samozrejme, do hrnca nahádžem, čo neutečie. Manželka tvrdí, že preto nám ušiel aj náš pes, ale to nie je pravda. Ja tam dávam soľ, korenie, maggi kocky, cesnak, papriku, cibuľu,, a všelijaké korenie, čo nájdem. Už pred rokmi som sa zmieril s tým, že sa mi nikdy nepodarí niečo uvariť dva razy s rovnakou chuťou a ani sa nesnažím. Keď mám nejaké mäso, dám tam variť tiež. Keď to vychladne,  tak to porozdeľujem do plastikových misiek a dám zmraziť. Potom len to vyberiem, dám do hrnca, dám k tomu ryžu a nechám variť. Manželka to nikdy neochutnala, ale ja stále žijem, takže až také nebezpečné to nie  je. No ale zase, čo je tu veľmi dobré je chlebovník. To zase nedávajú v reštaurácii, ale my máme stromy a tak to jeme. Na oleji vyprážané to má  konzistenciu a chuť asi ako vyprážané guľky zo zemiakovej kaše.

      Ale jedno je isté, hladom sa tu neumiera.  A naopak, je tu neskutočne veľa pretučnelých ľudí. Chutí im a dajú peniaze za jedlo. Minule som tu išiel okolo škôlky, ktorá práve fungovala, lebo boli od niekoho peniaze na stravu pre deti (,je jasné, že keď strava nie je, škôlka nefunguje, lebo ženy sú aj tak doma a je zbytočná) a tak som si všimol, ako si nesie jedlo tá pracovníčka, ktorá ho má tiež zadarmo. Neviem, ja by som to mal na dva dni, čo ona mala na obed, ale ona aj vážila tri razy viac ako ja. Takže záverom, čo sa je v Hondurase? Všelijaké čipsy v sáčkoch, sladké koláčiky, sladkosti, veľké porcie s mäsom ako raňajky. Potom zase tie isté veci na obed a potom ešte raz na večeru. K tomu veľké, sladké coly. USA je blízko a blízko USA nemôže už byť nič dobré.        

HN  2,9