Choď na obsah Choď na menu
 


POZRI SA

     Pozri sa na seba. Prečo? Najprv snáď preto, že idú Vianoce. Vianoce so štedrým večerom a to ti určite pripomenie tie krásne Vianoce niekedy pred rokmi. Jedno či niekde  v meste, na sídlisku, alebo na dedine. Tie prípravy na Vianoce, tá atmosféra v rodine pri prípravách Vianoc, skrývanie, či hľadanie darčekov, ktoré sa mali objaviť až pod stromčekom. Ten príjemný pokojný čas Vianoc, tá atmosféra rodiny a potom samozrejme polnočná omša. Určite sa dokážeš zase preniesť a zaspomínať si. Ovšem to bolo za totality, ako hovoria dnes mladí. Nevedia o čom hovoria, nevedia čo to bola vtedy tá totalita a sú takí múdri, že si to nechcú nechať vysvetliť. Im stačia tie informácie z médií, kde už nejaký občan, rád za to, že môže niečo povedať v rádiu, povie sprostosti, čomu ani sám neverí. Alebo tam na totalitu nadávajú oneskorení pubertiaci v rádiu, čo tam robia programy a majú dojem, že sloboda je to, keď si tam robia party  pre seba, bez ohľadu na poslucháčov, čo by teda za totality určite nešlo. Malo to ale ten následok, že národ bol preto akosi múdrejším.
     Dnes už podľa všetkého, pri dnešnej demokracii nemáme totalitu. Dnes sme všetci slobodní a hlavne, ako sa zdá, nemusí sa stáť v rade na nedostatkový tovar. Pozri sa na seba, ako kľudne, bezstarostne nakúpiš. Keď aj niečo nenájdeš v obchode, sadneš do lietadla a kúpiš si to v Dubaji. Zdá sa ti, že chceš mať iné Vianoce, žiadny problém, sadneš s rodinou do lietadla a za chvíľu si v Karibiku, kde hrajú tie isté nekresťanské  angažované vianočné pesničky ako tu a to nie preto, že by ten rámus nahrávali pre svoju peňaženku, nie to všetko je len pre teba, aby si bol spokojný.
     Ale niekto musí zostať cez Vianoce aj na Slovensku, napriek tomu, že máme slobodu. Niekto tu musí nakúpiť ten tovar, čo ti priam terorom ponúkajú, aby si to kúpil. Nie pre ich zisky, to pre teba, aby si bol spokojný a aby si mohol obdarovať svojich  blízkych. Niekto musí v bankách brať tie kredity, ktoré sú špeciálne pre teba pripravené, aby si bol spokojný. Tak isto si máš kúpiť nové auto, alebo pre manželku, aby ste v spokojnosti mohli chodiť s autom do práce, alebo za hľadaním práce. Niekto musí chodiť na Vianoce aj na svoje drahé chalupy, lebo ktovie či nebudú pohonné hmoty tak drahé, že sa tam neoplatí veľa chodiť. Všimni si s akou spokojnosťou, radosťou a pokojom odchádzaš z práce na Sviatky, aby si sa tam, pokiaľ ešte práca bude, zase po sviatkoch vrátil. Všetko môžeš bez starostí vyhodiť z hlavy, veď máme slobodu.
     Pozri sa s akou hrdosťou pozeráš pri stole na svoje ratolesti. Tá ich krásna budúcnosť, možnosť vzdelávať sa po celom svete, pracovať po celom svete a možnosť bývania po celom svete. S akou sebaúctou, môžeš konštatovať, že žiješ v tej najlepšej dobe, lebo sedíte pri stole a nie ste niekde na ulici, alebo pod mostom, ako veľa iných. Vlastne aj oni sú slobodnými, lebo v totalite museli robiť, nemohli spávať a mrznúť na ulici, to podľa médií. Všetci museli pracovať, museli chodiť po liečeniach, na rekreácie, mali lekársku opateru zadarmo, no strašné, ale dnes to konečne nemusia.
     Máme super manažérov a politikov a tí sa starajú o celý národ. Podarilo sa im docieliť, že 13 % rodín žije u nás zo dňa, na deň pod hranicou chudoby, ale s vedomím, že sú slobodní. Postarali sa o to, že pol milióna Slovákov má prácu v zahraničí a okrem toho 14% nezamestnanosť, teda absolútne slobodných ľudí, čo nemusia do práce. Vlastne absolútne slobodnými Slovákmi sú tí, ktorí sú na ulici a majú  preto zaistený blahobyt na druhom svete, zatiaľ čo si biskupi u nás prehadzujú z ruky do ruky miliónové šeky. Chudáci cirkevní pracovníci, oni sa tu na Zemi obetujú za tých chudákov na ulici, aby mohli za nich trpieť v ohni pekla. Tak isto naši politici, čo tí musia narobiť sprostostí a ešte viac narozprávať, aby sme videli, že oni robia všetko len pre nás, pre teba. Pre našu slobodu, pre naše blaho. Ale na druhej strane sme denne informovaní o dianí v našej politike, čo za totality nebolo. Vtedy nás politici o túto možnosť okrádali. Oni len plánovali a  im to  aj vychádzalo a mali sme veci, o ktorých môžeme len snívať. Dokonca aj školstvo, kultúru justíciu sme mali, hoci teraz to u nás vyzerá, ako by sme len včera zliezli zo stromov a takéto nám neznáme veci za majú zavádzať. Dokonca mládež musela byť v mládežníckych  organizáciách a nemohli fetovať, drogovať a ožierať sa na diskotékach. Dokonca mladí ľudia mali nároky na byt, čo im samozrejme nedávalo ten pocit slobody, ako je dnes, keď mladí nad bytom ani nerozmýšľajú a keď, tak len čakajú, aby už rýchlo umreli ich rodičia a mohli dediť.
     Ale nepozeraj zase len na seba, pozri sa okolo seba, ako sa zlepšila po revolúcii atmosféra v našom štáte. Tá jednotnosť rodiny, dediny, vlastne tá celá jednotnosť štátu. Tá dôvera v budúcnosť, tie výhody byť v EU a v NATO, kde niečo znamenáme. Ten pocit, že pre nás tu u nás musia pracovať nemecké banky, o vodu, elektriku, zdravotníctvo sa nám  starajú tiež cudzinci. To je o niečom inom, ako keď nám tu pracovali len Vietnamci, či Kubánci, keď sme nemali dostatok pracovných síl. Teraz vidíme, že niečo znamenáme, konečne niečo sme, my Slováci! Čo na tom, že sa nedohodneme po slovensky na tretine územia Slovenska, čo na tom, že tretina Slovenska patrí cirkvi, či Vatikánu, ale niečo sme. My jednotní a hlavne slobodní Slováci. Komunisti sľubovali blahobyt, ale niekde v budúcnosti. Mám dojem, že tento kapitalizmus nám dá tú najväčšiu slobodu veľmi rýchlo. A ako sa tvrdí, najviac slobodným človekom je ten, čo nič nemá.
 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.