Pozdravy z Karibiku

       Raz pred rokmi sme s manželkou videli  prebehnúť také nejaké čierne zviera cez cestu, ale mysleli sme si, že to bol niektorý z našich veľkých dvoch psov. Ale keď psy prišli z druhej strany, tak nám bolo jasné, že to bolo niečo iné. Nazval som to panter. Neviem, čo presne je panter, ale viem, že sú čierne. Pamätám si to podľa toho, že aj černosi v USA, nejaká skupina, alebo organizácia si dala meno Panter. Tak je to jasne, čierny a čierne.

      Roky neskôr, som stál neďaleko domu a počítal očami dreva, čo tam boli opreté. Teda bez pohybu. Zrazu, možno 5-7 metrov medzi domom a mnou prichádzalo toto pekné, veľké, čierne, mačkovité zviera. Ani som sa nepohol, nie že by som mal strach, ale bolo to pekné, ako prechádzal vedľa. Fúkalo od mora, teda od domu, tak ma nemohol zacítiť. Keby som mal kameň, tak ho bez problémov trafím. Nemal som to v úmysle urobiť, to len píšem, aby bolo jasné, ako blízko bol. Mal krásnu čiernu srsť, ale ako prechádzal, menila sa do šedo-čierna. No tak to už bolo jasné, že sme sa nemýlili, že niečo čierne tu okolo nás žije. Stále to bol pre mňa čierny panter.

      Domáci hovoria, že tu žijú jaguáre, ale jaguáre poznám, tie sú také pestré, farebné. Jasné, že tu môžu byť, veď okolo je džungľa a kto vie, čo tam všetko žije. O jaguároch hovoria, že sú nebezpečné, no medzi nami, domáci povedia aj na každého, aj neškodného hada, že je veľmi nebezpečný. Pamätám sa raz na fotografie z novín, že v nejakej dedine, tu na okolí sa jaguár dostal do domu, ľudia nejako vybehli a zviera tam zavreli v dome. Mláďa, čo sa snažilo niečo zohnať na žrádlo. Nepamätám si, ale myslím, že ho chytili živého.

      Nie tak dávno, to muselo byť asi pred rokom, takto z jari som išiel s malým psom po ceste u nás na pozemku. Boli sme pod chlebovníkovými stromami a ešte v takej priehlbine, že pes (malý do výšky, ale agresívny) nevidel za vrchol cesty. To bolo aj dobre. Nebol na šnúre a určite by vyštartoval. Pred nami, dnes som to meral, cca 35 krokov, môže byť cez 20 metrov, prichádzali zľava dva čierne pantery. Jednoznačne párik a zaujímavé, že išli tade, kde sme jedného prvý raz zazreli s manželkou. Takže, tade majú svoju trasu. Zastal som a zavolal potichu psa ku mne. Zostal pri mne. Mohol som sa sústrediť pozorovať tie dve zvieratá. Boli krásne. Išli krásne, lahodne, asi ako dokážu len takéto mačkovité zvieratá. Dlhé chvosty sa vlnili chvíľami za nimi. Mali čas a vôbec sa neponáhľali. Bolo to fascinujúce. Ono je to aj zvláštny pocit, vidieť takého pekného dravca, v tomto prípade párik a nie je to ani v zoologickej záhrade a ani v TV.

      Díval som sa na nich a tento raz nás mohli zacítiť, lebo fúkal vietor od nás ku nim. Ale možno aj zacítili, ale takéto pachy museli už poznať, lebo okolo už sa pohybujú ľudia a aj psy. No hladní asi neboli. Prešli nám cez cestu a zmizli v húštine. Pohli sme sa ďalej po ceste. O chvíľu sme narazili na ich stopu. Ja som videl, kade išli a pes ich zaňuchal. Hneď by sa aj hrabal do húštiny, hoci ďaleko určíte neboli. Psa som zavolal a išli sme ďalej. Pri spiatočnej ceste to miesto pes zase spoznal, ale nešiel tam. Tak som mal pekný zážitok.

      Minule som pozeral na internete nejaké video a bolo tam aj krátke video ako jaguár bojoval s pytónom. Hadom, asi 4 metre dlhým, ako sa zdal. V princípe tam bol ten had a 3 jaguáre, dva dospelé a mláďa. Na moje  prekvapenie som videl, že tá samica s malým, mali také klasické pestré farby, ale on bol čierny. Tak dnes už viem, že tu to boli jaguáre. Asi sú čierne a aj pestre-frckané. No k tomu boju. Bojoval len on s tým hadom a vbehol za nim aj do vody, kam had pred nim utekal. Osobne som nedal jaguárovi ani najmenšiu šancu. Nie v tom, že by hada ulovil, ale že by to vôbec prežil. A ešte k tomu vo vode. Samica pokojne pozerala zápas a veľmi ju to nezaujímalo. Mňa hej. Čakal som každú chvíľu, že had obtočí jaguára a stiahne pod vodu. No jaguár bol šikovnejší. Vždy zaútočil a dokázal sa vyvliecť z objatia, o čo sa snažil had. Možnože bol had nažratý a preto sa viac-menej snažil ujsť, ale bojoval. No po chvíli jaguár vytiahol hada z vody a na suchu zabil. Nikdy by som neveril, keby som to nevidel. No potom prišla už aj samica. Žrádla mali dosť. Tu som si uvedomil, že ten jaguár, skutočne nie je domáca mačka.

      Pred pár dňami som čítal knihu, kde jeden rozpráva, že  už zabil pár tigrov, ale pri jednom love jaguár zabil troch jeho poľovníkov a aj tak nestačil ani vystreliť. Tak po tomto som si celkom opravil mienku o jaguároch. Nie som si teda vôbec istý, či by som sa aj s pištoľou ubránil, keby sa taký do mňa chcel zahryznúť. Ale netreba uvažovať, tieto tu sú asi lepšie vychované. Prečo ma napadla táto príhoda? Lebo už včera bolo počuť také zvláštne, zvieracie zvuky. Silno a blízko. A začína jar aj tu. Možno sa zase tvoria páriky.