Sedel vysoko a pozeral sa dole. Bola nedeľa, siedmy deň a tak odpočíval. Presne ako voľakedy, po vykonanej celotýždennej práci. Od vtedy ale nepracoval. Nie, ani predtým nerobil nič manuálne, bola to skôr akási tvorčia práca. Doteraz žil jednoducho z tej týždennej práci a z akéhosi sebauspokojenia. Snažil sa, bolo to náročné, čo za ten týždeň bez nedele urobil, ale teraz si spomenul, že by sa mal na svoju prácu pozrieť s odstupom času. Teraz, keď sa už ukázali praktické výsledky a už prešlo obdobie eufórie nad uskutočneným dielom.
Pozeral teda dole a prvé, čo ho napadlo bolo, že s tým rozdelením vody, to neurobil dobre. Vody bolo dosť, čo už o tom, len nespravodlivo rozdelená. A potom tá nedomyslenosť s tou slanou vodou, moriami a oceánmi. Veď čo pomôže severnej Afrike tá spústa slanej vody, keď by potrebovali sladké Stredozemné more. Hneď si to poznamenal do zápisníka.
„Musím ísť na to viac ľudsky a nepopliesť to zase, tak si to radšej hneď zapíšem, keď už teraz máme aj písmo. Keby som mal písmo už vtedy, mohol som si urobiť písomnú prípravu a mohlo to dopadnúť ďaleko lepšie,“ povedal si sebakriticky.
Keď sa pozeral na Zem, teraz už triezvo, videl, že by bolo dobre niektoré oblasti oceánov vyzdvihnúť nad vodu a niektoré zbytočné územia radšej potopiť.
„Tá Austrália, to mi celkom uletelo, to je nepodarok, vylepším to tak, že ten suchý stred ponorím, bude to aj krajšie vyzerať. Saharu znovu zalesním ako bola, veď takto je to nič. Dám sem kúsok z Amazonie, tam to rýchlo dorastie“ a hneď si to zapísal.
Rastliny a zvieratá sa mu nechcelo kontrolovať a zaoberať sa s tým v nedeľu. Zato ľudia ho zaujali.
„S tým Adamom a Evou, som to skutočne poondial,“ poškrabal sa po hlave. „Také nepodarky, s jasnými závadami, som nemal pustiť do sériovej výroby. A ešte som nakázal, aby sa rozmnožovali, to sa mi nemalo stať, aj keď som ich robil vyčerpaný, na konci môjho snaženia. Za takýto zmätok to ale nemôže byť ospravedlnením. Mal som vedieť, čo robím, alebo si to nechať na pondelok, po odpočinku. Ale aspoň som to mal dobre rozdelené, čiernych v Afrike, bielych v Európe, žltých v Ázii, červených v Amerike. Ešte aj keď biely išli do Afriky, to je ako keď si dám mlieko do čiernej kávy, to by som ešte akceptoval. Ale opačne, naliať čiernu kávu do konvice s mliekom, to sa len mlieko pokazí,“ nechápajúc krútil hlavou. „Veď keby som bol chcel, tak dám do Európy čiernych a bielych do Afriky, niekto mi fušuje do práce. Budem si musieť posvietiť na tú Európsku úniu, akým právom chcú byt múdrejší, ako ja.“
Zase pribudla jedna poznámka v jeho zošite. Pozeral sa dlhšie po ľuďoch v Amerike. „Títo tu ma vôbec nepochopili, džungľa bol myslená pre zvieratá a nie pre ľudí. Právo silnejšieho som dal zvieratám a nie ľuďom, tu som mal na mysli iné pravidlá. Zjednodušil som to len na desať prikázaní, ale aj toto je asi priveľa na pochopenie pre ľudí. Pohli sa síce dopredu s technikou, ale keby som bol chcel toto, tak tú techniku som im mohol dať hneď od začiatku. Ja som chcel, aby sa naučili žiť a oni sa naučili vyrábať, okrádať, zabíjať a rozmnožovať sa ako králiky.
To zmením pri novom pokuse,“ povedal si a zapísal. „Mal by som im aj nejako vytĺcť z hlavy tie náboženstva, aj tak, ako vidím si to nezaslúžim, pre svoju zlú prácu a prináša to veľa zla, keď si o mne všeličo vymýšľajú. Nie, nie, vytĺkať sa nebude,“ a začal organizovať novú potopu.
HN 1.3.9
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
