Sedíme a pozeráme od stola na dva mladé kolibríky, ktoré dnes absolvovali svoj prvý let. Majú urobené z handry akési hniezdo, veselo pokukujú, občas si natiahnu krídla z nevídanej slobody. Ešte ráno boli natlačené v maličkom, ale mäkučkom hniezde. Sem tam sa otočia a pozerajú po mamke.
Očakávali sme týchto malých neprekonateľných letcov netrpezlivo a dávali na ne pozor. Pred rokmi si tu urobili kolibríky hniezdo, ale raz ráno sme našli hniezdo prázdne, napriek tomu, že predtým tam už boli dve malé neoperené telíčka. Podľa toho, že aj mäkké vnútro hniezda bolo vytiahnuté, predpokladáme, že si mláďaťa našiel nejaký had. Druhý pokus bol, keď sme tu neboli a ako nám rozprávali tí pubertiaci, čo mali veľa starostí sami so sebou, mláďatá zožrali mravce.
Toto bol tretí pokus. Hoci kolibríkov tu máme dosť a všelijakých, týmto mladým sme sa tešili. Patria k tým najfarebnejším a ich matka tu organizovala premávku u kolibríkov ku kŕmidlu. Vypiskovala a naháňala aj dva krát takých veľkých kolibríkov, ako je ona.
Teraz si tu urobila hniezdo na palmovom liste. Nevybrala si ale dobre. Bol to najspodnejší list a ten začal schnúť a oddeľovať sa od kmeňa palmy. Nezostalo nič iné, ako ho priviazať. Fungovalo to nejakú dobu. Potom ale list na konci klesal a klesal, nezostalo nič iné, ako ho priviazať k listu nad ním. Podarilo sa, hniezdo vydržalo a mláďatka v hniezde rástli. Boli také natlačené, chúdence, že sme sa divili, ako tam vydržia..
Dnes ráno sme konštatovali, že už je asi ten deň. Deň prvého letu. Vypustil som vodu z bazénu, aby sa z neskúseného letca, nestal ešte neskúsenejší plavec.
Asi po hodine sme zistili, že hniezdo je prázdne. Matka ale vypiskovala po dvore a tak bolo jasné, že deti sú niekde tu. Nemohli sme ich nechať bez dozoru na zemi, lebo tu máme vo dvore hada, čo by naraz zožral oveľa viac. Okrem toho dosť veľkých leguánov, čo sa tu slnia na múroch. Pozoroval som matku a zistil som, že ide za kratučkým, ostrým písknutím. Potom som ju videl, že lieta k hornému listu jednej palmy. Zobral som rebrík a stiahol list dole, aby som vyslobodil jedno mláďa z nevydareného pokusu o pristátie. Odletel do kvetov, videl som kde, ale nenašiel som ho. Matka hej, keď som si upresnil miesto, išiel som ho zobrať. Bol kŕčovite zachytený dole hlavou pod listom. preto som ho nenašiel. Zobral som ho a dali sme mu napiť sladkého roztoku. O chvíľu sme videli preletovať ďalšieho. Aj tomu sme dali napiť, opatrne pohladili prstom po hlave a položili na handru, aby ich matka našla, alebo keď naberú silu, sami odletia. Zatiaľ ich chceme mať na očiach, aby prežili.
(anonim, 1. 4. 2009 15:34)