Atómová katastrofa v Černobyle je v negatívnom význame až priveľmi známa. Je ale zaujímavé, že veľa ľudí si myslí, že to bola jediná atómová katastrofa v tomto rozsahu. Pokiaľ patrite k nim, mýlite sa. Nemienim písať, čo by sa bolo stalo pri niektorých iných problémoch v atómových elektrárňach vo svete, keď sa skoro zázrakom v poslednej chvíli dostali havárie pod kontrolu. Stačí si pripomenúť, že v období od druhej svetovej vojny sa prihodilo viac ako 60 skutočne ťažkých atómových nešťastí. Než prejdem k tomu najväčšiemu a skoro neznámym haváriám , môžem uviesť aspoň pár príkladov, kde to bol skutočne skôr zázrak, ako niečo iné, že sa Černobyľ nestal už tam.
Už v októbri 1957 bolo zničené ohňom centrum jedného reaktora anglickej atómovej fabriky vo Windscale, kde potom bolo zistene rádioaktívne zamorenie až v Írsku. Podľa odhadu zomrelo asi tisíc ľudí a bolo popri inom zakázané používať potraviny z tohto priestoru.
Horšie to bolo 5.10.1966 pri Detroite, miliónovom meste, kde je v blízkosti výskumný reaktor, v ktorom po čiastočnom výpadku chladiaceho systému došlo k nekontrolovateľnému taveniu jadra. Čo by sa tu stalo, bolo by oveľa horšie ako bol Černobyľ.
V roku 1974 v atómke pri Kaspickom mori v Setšenko prišlo k výbuchu a zázrakom to dopadlo dobre. Zato už v roku 1975 došlo v DDR, v atómke pri Lubmin k požiaru a tiež zázrakom dopadlo všetko ako tak.
Ešte horšie to dopadlo 28. 3.1979 pri najhoršom atómovom nešťastí v USA v atómke pri Harrisburgu v Pennsylvanii. Tu museli evakuovať okolie a do ovzdušia sa dostal rádioaktívny plyn. Podobne v tom istom roku, v štáte Tennessee z tajnej fabriky na palivové prvky unikol vysoko obohatený urán. Vyše tisíc ľudí bolo kontaminovaných.
Ako som hore uviedol, takýchto väčších, či menších nehôd bolo vyše 60, teda dá sa hovoriť o veľkom šťastí, že katastrofa v rozsahu Černobyľu sa nestala už predtým.
Katastrofa v Černobyle sa odohrala v 26.4.1986 o 1“23 hodine, keď sa ozvali výbuchy a nasledoval niekoľko hodinový požiar. Do vzduchu sa dostalo asi toľko rádioaktívnych látok, ako z desiatich hirošimských atómových bômb. O príčinách sa písalo už dosť a o následkoch tiež, tak to nebudem rozpisovať. Za pozornosť možno stojí pozrieť si dátum zvrhnutia bomby v Hirošime 6.8.1945 a dátumu z Černobyľu teda 25.4.1986,ale tento obrátene / teda 6.8. 1945-2 s privretím oka/
Ale teraz k tomu podstatnému. K atómovej katastrofe väčšej ako bol Černobyľ.
Predtým ešte ale uvediem jednu zaujímavosť k tomuto nešťastiu z celkom iného pohľadu. Čo sa z toho dá veriť a čo nie, prenechám každému, ale ja som si to nevymyslel, len zobral informácie z doleuvedeného.
5. november 1957, Reihold Schmidt, nákupca obilia v štáte Nebraska na ceste domov videl zvláštne svetlo. Áno, bolo tam UFO a dvaja muži ho zobrali dovnútra. Potom túto príhodu rozprával a bol policajne vypočúvaný a poslaný do najbližšej nervovej kliniky. No pán Schmidt sa ešte viac krát stretol s touto posádkou a pri jednej jeho prednáške urobilo UFO pre zúčastnených aj predstavenie na oblohe. No dobre, toto necháme, ale poďme ďalej k jeho letu v UFO 9. februára 1960. Zaleteli s ním do Egypta a vracali sa cez Rusko. Tu mu jeho sprievodcovia ukázali obrovský priestor na Sibíri, kde sa udiala atómová katastrofa, ako ho informovali jeho sprievodcovia.. Oblasť bola viditeľná aj preto, že tam nebol sneh. Vysvetlili mu, že je tam život úplne zničený. Na UFO -konferencii v Nemecku vo Wiesbadene v roku 1960 pán Schmidt vyslovene na toto zničené územie na Sibíri poukázal. A až po 28 rokoch, teda v roku 1988 v čase „Glasnosti „ Rusi oficiálne potvrdili túto sibírsku atómovú katastrofu . O čo išlo?
V oblasti východne od Uralu smerom k mongolskej hranici sa odohrala atómová katastrofa. Pre porovnanie experti vypočítali, že Černobyľ spôsobil rádioaktívne zaťaženie vo výške 1,6 milióna Curie. Ale v tejto východnej oblasti bolo zaťaženie až 1,7 miliárd Curie, teda tisíc krát vyššie, preto sa táto oblasť volá zóna smrti. Teda v atómovom komplexe Maják na prelome rokov 1957/58, okolo 70 km severozápadne od Čeljabinska nastal výbuch zásobníka s rádioaktívnym odpadom. Predpokladá sa, že tento výbuch zapríčinil detonáciu viacerých atómových bômb, ktoré v tej istej fabrike vyrábala armáda. Podrobnosti a rozsah tohto výbuchu nie sú dodnes známe. Najmenej 30 miest, či dedín bolo vymazaných z mapy. Koľko ľudí zahynulo okamžite a koľko následkom žiarenia sa nedá ani odhadnúť. Ešte dnes, 50 rokov po tejto katastrofe sa nemôže vstúpiť na väčšinu tohto územia. Na tisíce rokov to bude oblasť rádioaktívnej púšte. Táto atómová katastrofa na Sibíri, ktorú pán Schmidt už v roku 1960 popísal, bola obsiahnutá v knihe z roku 1979, ktorá vyšla v nakladateľstve Hofmann a Campe pod názvom „Správa a analýza doteraz tajných atómových katastrof v ZSSR“. Autorom je sovietsky atómový fyzik, roku 1973 zbavený sovietskeho občianstva Zhores Medvedev. Podľa neho došlo k výbuchu z dôvodu, že tekutý atómový odpad bol liaty do vrtov v zemi a nezohľadnilo sa, že topiaci sneh môže spolu splaviť odpad. Tak prišlo v podzemí k vytváraniu tepla a tlak vyhodil okolie, ako sopka pri výbuchu a všetok rádioaktívny materiál sa dostal do vzduchu. Či to bol len počiatočný výbuch a nasledovali ďalšie, nie je jasné.
Ako sa ukázalo sovietska moc veľký ohľad na životne prostredie nebrala. Ale okrem nespočetných atómových testov boli aj tieto nekalkulované nehody.
Tak napríklad vo februári 1960 západná rozviedka zistila nečakanú smrť dvoch vysokých sovietskych generálov. Neskoršie v tejto spojitosti prenikli informácie, že v púšti blízko pohoria Altaj, neďaleko Mongolska vybuchlo viac atómových bômb. Intenzita gama-žiarenia prekročila hranice tolerancii štvornásobne. Seizmografy v USA zaregistrovali dva silne výbuchy ktoré zodpovedali výbuchu 200-250 hirošimských bômb. Podľa všetkého vybuchli dva sklady s atómovými zbraňami.
Takéto nehody zostávali u Rusov v tajnosti, ale určite sa nepochválili ani iné atómové veľmoci, hlavne pokiaľ išlo o armádne nehody. Okrem toho sa hovorí aj o amerických atómových pokusoch v Antarktíde, čo teda tiež nehovorí o tom, že by USA brali ohľad na prostredie. Mimo iné si nahádzali rádioaktívny odpad do oceánu pred San Francisco, čo sa im môže pri veľkom zemetrasení pomstiť.
Jedno je isté, že našu Zem vystavuje ľudstvo veľkému riziku. Ako obyčajní paraziti si ničíme svojho živiteľa, čo teda o vysokej úrovni ľudstva nič pozitívneho nevypovedá.
Doteraz sme mali šťastie, ale …..
Spracované podľa podkladov z :Die Zone des Todes -Hartwig Hausdorf
:Ufo.Nahrichten Nr.32 Jul/Aug.2004
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
