Stál som v rade a vedľa mňa v ďalších radoch ďalší. Na tejto veľkej a nepríjemnej ploche bola spústa ľudí. Stáli mlčky. Vedľa akurát prešli dvaja ozbrojení muži v čiernych uniformách a odvádzali medzi sebou muža, s rukami vzadu za chrbtom a v putách. Pred sebou som videl množstvo ozbrojených mužov a žien v čiernych uniformách. Našťastie som tu nebol prvý raz, čo bol podstatný rozdiel na to, čo mi toto pripomínalo. .Najviac mi táto situácia pripomínala selekciu židov na stanici v Osvienčime. Nie, teraz toto nebolo počas vojny, ani v koncentráku, len na letisku v Miami a stal som pred migračnou kontrolou.
Blízko som videl uniformovaného černocha, čo kraľoval na svojom pracovisku, kde kontroloval prichodiacich. Najprv ma napadlo, že pravé kvôli tým čiernym majú tí policajti také čierne uniformy, lebo tých čiernych bola väčšina. Demokraticky myslené, mali na to aj právo, teda tí čierni policajti. Väčšina je väčšina, aj keď je čierna. Katastrofa, nielenže dnes musí človek v každom filme pretrpieť stále viac a viac černochov, ale že s nimi strašia hneď pri prílete, je surovosť. Som ale ochotný uznať, že šetriť sa musí všade v USA, keď už vrážajú také peniaze na zabíjanie nevinných vo vojnách, čo neustále vedú. Pozrel som si ho lepšie. Nie, tento černoch tu nesedel s úmyslom robiť nepríjemnosti bielym, čo prichádzali cez neho do USA za to, že jeho predkovia boli otroci. Tento pracoval stereotypne, flegmaticky, bez záujmu. Toto bolo jeho zadosťučinenie. Takto pracovať, s takým odporom, to bola pre neho asi známka, že žije v demokratickom štáte. Keby tak robili jeho predkovia a s takým „nasadením a ksichtom“, tak by on jednoducho nebol. Veď hej, vtedy bolo otrokárstvo a dnes žije v kapitalistickej demokracii, čo už zvýhodňuje menšiny, proti väčšine. Ale veď časom sa všetko degeneruje. Nie, jemu nehrozilo nič, ani bitka. Škoda, ináč by to išlo iste rýchlejšie. Ten druhy, čo na svojom mieste, trochu ďalej taktiež odbavoval cestujúcich, ale tiež nepracoval o nic rýchlejšie. Hneď som si aj uvedomil prečo. Veď chudák robil dve práce naraz. Popri tom, za čo bol platený, ešte žuval žuvačku s takým nasadením, ako by bol platený práve za to druhé. Keby krava žuvala tak intenzívne ako on, tak by nedokázala pri tom aj stáť. A on chudák aj pracoval. No tá rýchlosť bola aj zodpovedná tej dvojitej práci. Ale, ako som povedal, to žuvanie mu išlo rýchlo.
Lietadlo meškalo, tak som nemal veľa času na prestup a to ma trochu znervózňovalo. Tu ale vládlo ticho, poriadok a tak som nemal šancu sa strčiť dopredu. Atmosféra ako na tej spomínanej stanici. Jednoznačne vládol strach.. Neviem ale prečo, veď určite sme neboli teroristi, aspoň väčšina. Keby medzi nami aj nejakí boli, nečudoval by som sa. Štát, kde už pri príchode vládne takáto atmosféra, musí mať určite veľa nepriateľov, ktorí by radi domácim pomohli sa oslobodiť a žiť šťastne, v ľudskej demokracii. Nie v demokracii ala džungľa.
Za uvedenými pracovníkmi migrácie boli policajti a tí boli po ruke, keby bolo treba podozrivého odviesť. Vzadu bola miestnosť, kde za sklom sedeli už viacerí a určite nie dobrovoľne. Počítam, že asi neboli podľa gusta pracovníkov migrácie, teda väčšinou černochov. Pozeral som sa, či tam hneď nemajú aj označený odlet priamo do Guantanama, ale nebolo vidieť žiadnu tabulu, Jasné, to ešte nič nehovorí. V štáte, ktorý má viac policajtov a špicľov, ako bolo v DDR – percentuálne -čo práve oni kritizovali a čo má viac ľudí vo väzení, ako bolo zavretých za Stalina v SSSR, je všetko možné.
Keď som sa konečne dostal k pracovníkovi, pozrel pas, zobral mi odtlačky z ukazováka na ľavej a potom aj na pravej ruke. Dal som si dole okuliare, našťastie som nemusel otlačiť aj oči, ale oskenovali mi ich. Zaráža ma to. Už mi to robili toľko krát a predsa by stačilo, keby to druhý raz robili len v prípade, že pas nesúhlasí s odtlačkami. Ale na to ešte v USA neprišli, na škodu čakajúcich. Papiere som mal riadne vyplnené, lebo je oznámené, že zle vyplnené papiere sú dôvodom na pokutu a na problémy so súdom. Americké súdy sú známe. Trojnásobný trest smrti, alebo dvesto tridsať rokov ťažkého väzenia, alebo desiatky miliónov pokuty. Radšej nie. Už len to, že by o tom rozhodovali aj prípadní analfabeti v porote, je horšie ako svetový terorizmus. Teda ja to tak vidím.
Pracovník, nakoľko bol ďaleko mladší ako ja, sa asi chcel hrať a tak sa viackrát pokúsil vysloviť moje meno. Nie priezvisko. Viem, že to je tak zvykom v USA, lebo tam si tykajú všetci, Tykanie medzi kamarátmi by bolo rovnako problematické ako medzi tými, čo spolu pásli husi. Ja som neskúšal nič s jeho menom, lebo rada čakajúcich za mnou bola veľmi dlhá. Tak som sa vybral smerom ďalej, k miestu odletu môjho lietadla. Išiel som okolo suvenírov a videl som tam aj ich zástavu. Stála 13 DOLÁROV, tak isto ako slušné hodinky. Tak som si ju nekúpil. Na Floride nie je aj tak veľká zima.
No a už mám zase tú česť stať v druhej rade, tam kde prehliadajú pred odletom. Škoda, že v USA medzi tými múdrymi, čo skupujú z celého sveta - ušetria pritom na školnom, čo je síce veľmi múdre, keby usporené peniaze zase nevyhadzovali na zabíjanie - nie je jeden tak múdry, čo by im vysvetlil, že keby mali tí, čo len prechádzajú cez USA samostatnú trasu cez letisko, ušetrili by pri kontrole na migrácii a aj pri odlete. Ale zase sú asi tie pracovné miesta dôležitejšie, ako naštvaní cestujúci. Takto je to horšie ako za Stalina v Rusku. Treba podotknúť, že na druhej strane Stalin nenarobil vo svete toľko zla ako Bush. Takto som bol presvedčený, že som v spoločnosti samých teroristov, lebo nás prezerali, ako by sme všetci boli z rodiny Bin Ladina. Vlastne, to by nás vôbec neprezerali, nad tými drží ochrannú ruku sám Bush. On bol naštvaný len na Husajna
Môj „kresťanský“ pas s veľkým krížom zďaleka zapôsobil na takú „kávovú“ pracovníčku, že ma vyvolala y radu dopredu. Neprežehnala sa nad pasom, ale aj tak si myslela, že som diplomat z Vatikánu. Keby bola v našom pase záložka s veľkým dreveným krížom, čo sa tam automaticky očakáva, určite by som ho odtrhol a dal jej ho.
Trochu som sa zľakol, keď som už po kontrole prechádzal ďalej. Nad jedným barom som zbadal názov Sadamsbar. Teda Sadamov bar. No toto, hovorím si, že by tu Sadámovi kamaráti mali svoj bar ako svoje miesto na stretávanie? Potom som si to prečítal lepšie. SAMADAMS bar. No veľký rozdiel to nebol. Už som bol taký vystrašený ako domáci a za všetkým vidím Sadama. Chápem ich chudákov. Ale uľavilo sa mi a nemusel som sa teda vracať, aby som urobil oblúk pred barom, čím by som snáď dokázal pred všetkými a všadeprítomnými kamerami, že s nim nič spoločné nemám.
Uvedomil som si jedno, ja som síce prestup stihol, ale čo moja batožina. Išiel som sa spýtať do American Airlines, ale nevedeli to zistiť. Čo by tí už vedeli. Zostalo len dúfať. Konečne som sedel v lietadle a mal pokračovať ďalej na juh. Už som čakal, že sa pohneme, ale z okienka som videl, že ešte sa nakladá. Jeden mladý černoch zvláštnymi pohybmi nakladal kufre na pas do lietadla. Po chvíli pozorovania som pochopil o čo ide. Robil to podľa rytmu nejakej hudby zo slúchadiel, čo mal na ušiach. Jasné, nebolo to nič rýchle. Keď bol hotový, sadol na traktorík a odtiahol pás od lietadla. Vtom začala búrka a lialo sa ako to na Floride vie. Keď skončil lejak, znovu sa objavil náš černoch a prebehlo všetko opačne. Niečo zasa ponakladal, znova všetko poodťahoval a odišiel. Meškali sme len hodinu. Stihol som všetko, tak čo som ešte chcel. A hodina, čo to je v porovnaní s vekom Zeme. Ale vydýchol som si. Prejsť, hoci len cez letisko v USA, dá človeku pocit, ako to muselo byť v Rusku za Stalina. Nie, Stalin tam nemal aspoň černochov, ktorí ako takí urobili v Afrike na mňa veľmi dobrý dojem. Ti africkí sa mi zdali normálni, títo tu, akosi divo, necivilizovane, asi ako celá americká demokracia.
Medzitým ubehol nejaký čas a dnes som zase prechádzal touto procedúrou. Bál som sa ako budú teraz v USA bezpečnostné opatrenia na ochranu pred prasacou chrípkou. Bol som prekvapený. Nemilo. Tí s prepáčením idioti tam teraz namontovali obrazovky na skenovanie celej ruky. Tak si predstavte, celý svet sa trasie nielen pred americkým terorizmom, ale aj prasacou chrípkou a vy si musíte položiť obe ruky na špinavé sklo, kde už mali ruky stovky, tisíce iných ľudí.
Darmo budete hneď bežať do umyvárne a umývať si ruky, už ste držali svoj pas, svoju batožinu a ostatné veci. Nad týmto skutočne musí zastať rozum každému, len nie pracovníkom migrácie v USA. Tak radšej tam necestujte, ale iste neskúšajte upozorniť migračného pracovníka, aby pred vami umyl to sklo. Určite by ste sa vracali najbližším lietadlom, alebo skončili ako terorista na Guantanamo. Tí tam asi tiež nič zlého neurobili.
Dobre som sa pobavil.
(Rudolf Pellionis, 25. 10. 2011 15:03)