II. správa z výskumného ústavu
22. 5. 2009
Môžem potešiť ďalšou správou, všetkých čo ich zaujímajú najnovšie výskumy a výsledky mojich vedeckých prác. Tento raz som sa vydal do pre mňa celkom novej oblasti, aj keď mi niektoré nedokončené výskumy stoja v rohu, ako napríklad „Stolček prestri sa“ a čakajú na dokončenie. Teraz sa zaoberám vecou, ktorá môže zachrániť ľudstvo. Samozrejme aj tu počítam s nejakými nobelovkami pre mňa. Teraz ide o oblasť ľudského konania.
Ale od začiatku. V rádiu som počul správu, že v Berlíne sa pripravuje velikánske jednanie medzi Izraelom a Palestínčanmi. Toto ma zaujalo.
Takýchto všelijakých pofiderných jednaní prebieha stále dosť. Výsledok je dopredu jasný. Izrael podpísal ešte niekedy po vojne súhlas so vznikom štátu pre Palestínčanov. No a od vtedy sa alebo jedná, alebo bojuje, alebo všetko naraz. Iný príklad Kosovo. Koľko jednaní, samozrejme zbytočných a tiež dnešný výsledok, čo tiež nie je riešenie. A takýchto veci máme denne v správach. „Prečo všetko toto?“ spýtal som sa sám seba. „Lebo ľudia su sprostí!“
Prišla mi odpoveď z hora, ktorá ma ale vôbec neuspokojila. Preto som sa sústredil na tento ľudský faktor. Najprv som myslel zmeniť ľudí, aby neboli takí sprostí, ako mi to bolo povedané zhora. No ale to by som musel začať od seba a to všetci vieme, že lepšie začať u druhých. To mi zase nevyhovovalo, tak som po vedeckom premýšľaní, zamietol tuto možnosť. Musí sa pracovať s tým, čo je k dispozícii, teda s ľuďmi ako sú.. Toto poznanie, či rozhodnutie ma posunulo veľmi dopredu, pri tomto mojom vedeckom výskume.
Tak ako prinútiť, alebo poradiť sprostým, aby sa dohodli? Táto otázka bola zároveň aj druhým krokom v riešení tohto problému, keďže som prvý krok suverénne zvládol.. Najrýchlejšie dohody sa robia medzi veľmi silným a veľmi slabým. Jedno, či je to človek, alebo štát. Ale vždy sa to takto nedá zorganizovať a musím hľadať všeobecné riešenia. Napadlo ma, že pozoruhodne rýchle dohody sa dosiahnu, keď má jedna strana na hlavu pritlačený revolver. Ale ani to sa dnes dobre nedá, lebo predstavte si tie kontroly pri tých jednaniach. Ako by sa tam mohol dostať jeden Palestínec s granátmi a AK 47, ktorému Židia vystrieľali rodinu do jednacej sály? Samozrejme, že by sa hneď dohodlo a podpisovalo, ale je to nereálne, lebo Nemci pridŕžajú Židom a skôr by sa tam dostal ozbrojený Žid. Po dlhom rozmýšľaní ma napadlo riešenie, ktoré by bolo tiež účinné a rýchle, ale to je spojené s vysokými finančnými nákladmi a to vždy nie je možné. Moja predstava by bola taká, že by pri jednaní Palestínčania vyhlásili, že keď sa im neustúpi Izrael do 10 minút ,vybuchne v Tel Avive malá atómová bomba. Okrem toho som toto zamietol aj preto, preto lebo Židia su zákerní a pomstychtiví, čo by teda bolo ešte horšie. Tam by malá atómová bomba veľa nevyriešila a na veľkú Palestínčania peniaze nemajú. Takto som sa vylúčením aj tejto metódy dostal podstatne ďalej až do slepej uličky. Ale to sa stáva všetkým vedcom. Potom som sa na to vyspal a v noci ma napadlo podobné vnuknutie, čo už zaistilo nobelovky nejednému vedcovi. „Starí Gréci“
Jasné, to som si aj ja povedal „Gréci tí sú dobrí na všetko, od tých sa učilo celé ľudstvo.“ Ale hneď som si aj uvedomil, že väčšina z toho sa poplietlo, skomolilo, upravilo do takej podoby, že keby to predložili dnes pôvodcovi myšlienky zo Starého Grécka, tak ten by smutne zaplakal a asi sa hodil zo skaly. Ale oni sú všetci mŕtvi, tak sa môžu ďalej komoliť a využívať ich staré myšlienky. Teraz pozor, nie u mňa v mojom výskumnom úrade. Ja sa držím presne ich odkazov, len som ich „vylepšil“, čo je kvalitatívne veľký rozdiel oproti ich popleteniu a prekrúteniu. Spomenul som si ako Starí Gréci niekedy skúšali zabrániť vojnám. Oni v prípade vojny nechali bojovať z jednej aj druhej strany najlepšieho bojovníka. Teda miesto armády bojovali len dvaja bojovníci. Pri mojom výskume som si položil otázku, čo to všetko priniesla do správneho svetla. Prečo dvaja bojovníci? Prečo nie ich dvaja králi, čo chceli vojnu? A to bola trefa!!!! To bol ten zlom a vedel som, že som na to prišiel. Hneď som si urobil „predbežný návrh“, ktorým sa budem vedecky zaoberať a rozpracujem to hlbšie, až na nárok na tie nobelovky. Na prvý pohľad musím mať nárok jednu za mier, veď sa bude dať rýchlo dohodnúť a nebudú vojny. Druhú za ekonomiku, veď sa ušetria astronomické sumy za všelijaké drahé jednania, schôdzovanie a súdy. Tretiu za medicínu, veď ide o to pochopenie ľudskej psychiky, čo sa ešte podľa doterajšieho diania vo svete, nikomu nepodarilo a tak dobre ako mne. Možno ma nápadnú aj dôvody pre ďalšie nobelovky, ale to vyplynie z môjho ďalšieho výskumu tejto veci. Ale aby som vám poskytol trochu predstavu o mojom predbežnom návrhu. Teda princíp spočíval v tom. Na pokyn OSN kukláči vniknú do domu šéfa Židov a Palestínčanov. Že to ide, vieme z prípadu v Elektre z Trenčianskych Teplíc a keď to ide v demokratickom Slovensku, musí to isť aj vo všetkých demokratických štátoch. Hoci neviem, či Izrael je demokratickým štátom, ale platia aj výnimky. Vytiahnu šéfa Židov a šéfa Palestínčanov, hodia na nákladné auto, samozrejme každého zvlášť. Zavezú niekde na Saharu, kde by bolo moje „dohováracie“ centrum. Oceľový zásobník, ako máme v Slovnafte, či majú Maďari v Slovnafte na benzín, ale bez vrchnáka a celý natretý na čierno. Dno by bolo z asfaltu a v strede kamenný kruh. Tam by ich oboch vyzlečených a bosých postavili. Vysvetlilo by sa, že za 20 minút majú popáleniny od slnka, po horúcom asfalte neutečú a za štyridsať minút, začnú omdlievať. Potom sa môžu aj poškrtiť, keby dovtedy neboli dohodnutí. Len si predstavte tých vyžratých politikov, čo sú si takí sebavedomí pred kamerami a pri rečníckych pultoch. Ako by plakali jak malé deti, prosili, poondiali sa od strachu, mať tak nepriateľa oproti, v tom teplučku a na slniečku. Nemyslím, že by sa našiel medzi nimi nejaký, čo by sa hral na hrdinu a išiel by skúšať sa s tým druhým pobiť. Najbližší lekár by bol niekoľko hodín vzdialený. Možno že jedine v prípade Bush -Putin, by Bushovi Putin rozmlátil hubu a vytĺkol z hlavy jeho kresťanské vnuknutia na vedenie vojen. Predstavte si, ako by bolo na svete ticho, keby si politici museli takto osobne vybavovať účty. Vyjadrovali by sa tak diplomaticky, že by diplomacia bola zase diplomaciou a nie intrigami. Predstavte si tie svetové úspory na tie zbytočne súdy, vojny a vyjednávania. Tie peniaze by sa mohli dať chudobným, aby ich mohli prepiť a cítiť sa aspoň raz bez starostí dôležitými.
No, vidím vaše nadšenie, ale ešte to musím dopracovať, dať si to patentovať a vybudovať to svetové centrum na dojednávanie, teda postaviť tam tú plechovú nádrž. No a potom už len žať zaslúžené uznania.
HN 2008
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.