I. správa z výskumného ústavu
22. 5. 2009
Veselo som sa pustil do riešenia výskumných úloh. Aj keď nemám žiadny 5 ročný plán a ani mi nedýcha na krk nejaký zahraničný majiteľ môjho úradu, robiť niečo treba. Môj koncept so stolíkom prestri sa už dostal aj konkrétnejšiu a hmatateľnejšiu podobu. Samozrejme, že sa vyskytli aj nejaké problémy a k tomu sa bez hanby priznám. Začal som najprv s bezpečnostným kufríkom, lebo že ide o veľa, som napísal už predtým. Celkom som bol spokojný s mojím riešením toho kufríka. Bola to dobre okovaná kovová truhlica s 5 visiacimi zámkami. Jednoznačne som nechcel, aby sa podobal na ten kufrík, čo nosia stále vedľa Busha. Myslím, keď sa tak pozerám na tú debnu, že sa mi to celkom dobre podarilo. Na mojom ,,kufríku“ nie je ani trochu umelej hmoty, čím je jednoznačne zaručená jeho dlhodobejšia funkčnosť, ako toho Bushovho.
Možno vám leziem na nervy s tým porovnávaním s Bushom, ale s niekým sa porovnávať musí. Ale keďže už mám aj patent na tento môj kufrík, môžem ho popísať presnejšie, aby ste vedeli, ako dobre som to vyriešil. Keď sa odomkne tých 5 visiacich zámkov, mimochodom stačí na to jeden kľúč,- tých 5 zámkov je len na oklamanie nepriateľa, ale kto bude nosiť toľko kľúčov, no nie? - tak sa objaví po odklopení vrchnáka drevená, ale dobre okovaná truhlica. Samozrejme, z dobrého slovenského dubového dreva. Vrátim sa k tomu kovovému materiálu.
Pôvodne som chcel zobrať kvalitný plech z VSŽ, ale keďže VS železiarne vlastne neexistujú, tak som vybral plech z dovozu z Činy. Nebudem predsa kupovať plech od Američanov na Slovensku, aby som zachránil USA v Amerike, pred hospodárskym kolapsom. Takým ľudomilom nie som. Oni zarábajú na poplatkoch za víza k ním. No a ešte na vojnách, keď už spomínam ich zárobky. Ale naspäť k drevenej truhlici. Táto je z dobrého dreva a som si vedomý, že som urobil veľa pre Slovensko. Dlhodobo určite viac ako VW. Ale k tomu prídem. Tá drevená truhlica má už len 3 visiace zámky, ale zato su k ním 2 kľúče. Myslím, že to je tak rafinované riešenie, že by mi mali dať za to Nobelovu cenu. Preto to aj trochu vysvetlím, keby niekto z vás to chcel na tu cenu doporučit. Teda: Niekto sa dostane k blízkosti ku kovovej okovanej truhlici. Čo vidí? Masívnu, kovovú, okovanú truhlicu. Hneď pochopí, že najrýchlejšie sa dnu dostane, keď otvorí tých 5 zámkov. No a kým si zoženie kľúčiky, ktorými to chce skúšať, sa už vráti majiteľ a „kufrík“ si odtiahne.
Tu musím otvorene a sebakriticky podotknúť, na čo ešte narazíme ďalej, že sa mi nepodarilo vyriešiť, ten maličký problém s „nadváhou“ môjho kufríka. Ale zoberme horšie riešenie, majiteľ nepríde a cudzí človek začne otvárať zámky. Skôr, či neskôr sa mu podarí otvoriť jeden zámok a kľúčik nechá v tom zámku. Začne otvárať ďalšie zámky, ale ich neotvorí lebo kľúčik má len jeden a ten je v otvorenom zámku. Takže je jasné, že ďalšie neotvorí. Ale zase zoberme to najhoršie riešenie, že sa mu to nejako podarí. Otvorí kovový dekel a nájde drevenú truhlicu s 3 zámkami. Začne ich otvárať. Už poučený tým, že prehliadol môj úmysel s rovnakými kľúčmi, začne znovu skúšať. Nebudem vás napínať, určite raz otvorí aj tu prvý zámok. No a teraz ten fígeľ, že začne s tým istým kľúčom odomykať ďalší zámok. Podarí sa mu to. No a schuti sa pustí otvárať posledný zámok, s tým istým kľúčom. To sa mu samozrejme nebude dariť, tak použije silu, lebo si bude myslieť, že zámok sa zasekol. Bude toľko nasilu otáčať kľúčom v zámku, až ho zlomí. No a jasné, že potom ho už neotvorí. No, nie je to rafinované? Ale ešte nie sme na konci. Keby sa mu to ešte aj nejako podarilo, tak keď otvorí drevený vrchnák, tak tam nájde zlatú truhlicu s 10 zámkami.
A je celkom isté, že po toľkej strate času už nebude mať trpezlivosť zase otvárať zámky. A čo urobí? Naštve sa a zoberie zlatú truhlicu domov. A o to ide. Nezbadal, že pod zlatou truhlicou, celkom dole, zabalený v mastných novinách od údenáča, je skryté diaľkové ovládanie s bezpečnostným kódom k stolčeku prestri sa. Je nenápadné malé, menšie ako najmenší telefón, aby sa ľahko prehliadlo. Tak toľko k tomu diaľkovému a bezpečnostnému ovládaniu. Je to dokonale vymyslené, trochu je to celé ťažké, ale buď si inštalujete stolček doma, alebo na výlety chodíte aj tak autom. Pripnete si teda prívesný vozík a je to. Na jedno musím upozorniť, že nikdy nedávajte bezpečnostný „kufrík“ na stolček. Nie že by sa vám to nepodarilo, ale len raz...
Čo sa týka stolčeka. V hrubých rysoch už existuje, chýba povrchová úprava, ale to nie je v tejto fáze až tak dôležité. Tvarovo, veľkosťou to je už doriešené. Stolček je nízky, na spôsob japonského stolčeka. Má to tú výhodu, že má nízko ťažisko. To je dôležité, aby sa neprevrátil, čo sa mi pri prototype stalo. Pôvodne som ho urobil normálne vysoký, ale pri skúške som zistil nevýhody. Možno to súviselo trochu aj s chybným programom, ale to je vedľajšie. Na každý pád stolček stál a po zadaní hesla sa na ňom objavil „Hrnček var“. Ale to sa priznávam, že to bolo pri skúškach a dlho som nevedel doladiť menu, ale k tomu neskôr. Hrnček som hneď spoznal, hoci na boku mal čínske znaky, ale čo už dnes nie je z Činy. Zavelil som heslo, po čínsky, ale z priloženého návodu. Hrnček začal variť, ale nie kašu, ako som sa tešil, ale ryžu. Musím povedať, že mi vôbec nechutila. Ja mám rád ryžu na cibuľke s červenou paprikou, pár kockami slepačieho vývaru a aj trochu pripálenú. Nehneval som sa na Číňanov, predsa len všetko vedieť nemôžu. Chcel som ryžu hodiť naspäť do hrnčeka aj s lyžicou, ale to som už bol ďaleko od stolčeka, lebo ryže bolo stále viac a viac. Zobral som si to, čím sa odhŕňa sneh a približoval som sa ku stolčeku. No a vtedy som oň zavadil a zvalil. Tak som mu skrátil nohy, tomu stolčeku. Takže je nízky a možno z rovnakého dôvodu majú aj Japonci také nízke stolíky. Oni ale jedia tisíc rokov ryžu, tak jasné, že su trochu predo mnou so skúsenosťami s ryžou a stolmi. Hneď som prepracoval program. Zo začiatku nie celkom s úspechom.
Mal som už na stolčeku polievku s tromi vlasmi deda Vševeda. Musel som ju vyliať. Slncového koňa, Starého Bodríka, raz nejaké hamburgery z USA a lietalo okolo nich toľko múch, že sa hneď objavil ten krajčír, čo ich zabíjal sedem jednou ranou. Inokedy bryndzové halušky s takou zlou bryndzou, že tá musela byť robená presne podľa bruselských prepisov a podľa moderných manažérov. Bola tam aj cigánska pečienka, ale chuť mi kazil cigán, čo stál stále pri stole a chcel ju nazad.
Maďarsku salámu, čo chcela so mnou maďarsky diskutovať som hodil sedemhlavému drakovi, čo sa chcel tiež usalašiť na stolčeku. Problémy som nemal so španielskymi vtáčkami, lebo s tými som sa ako tak, vedel dohodnúť. Zato problémy boli so stratenými vajcami, čo za nejakú dobu kazili vzduch, že som musel pracovať vonku.
Ruské vajcia ma zase potešili, lebo mali nové správy o voľbách. S nejakými veterníkmi som sa poriadne natrápil, lebo vždy brali aj obrus. Tatarák by som bol aj akceptoval, pokiaľ sa neukázalo, že je hubový a mlel a mlel, nie a nie hubu zastaviť. Grilovane kuracie prsia ma tiež nepríjemne prekvapili, očakával som niečo pikantnejšie... Jánošíkove rebierko som z estetických dôvodov zrušil, ešte skôr než sa objavil sám. Kuchárovo tajomstvo som nemal chuť rozlusknúť, ale mám dojem že je teplý, takže tiež nič. Nehovorím už o drožďovej nátierke, čo mám síce rad, ale ide na nervy. Keď sa mi na stolíku objavili utopenci, tak som sa musel otočiť. Objavila sa aj Baba Jaga, ale ešte mala toho Janka len na lopate, teda pre upečením, jednoducho bolo dosť problémov.
Horehronské guľky zase boli z olova, takže... Kapor po domácky bol skutočne ako doma robený, hlavu mal vzadu a chvost vpredu. Kurča na španielsky spôsob sa mi prihováralo, ale nemal som chuť na diskusiu. Nad voňavým kurčaťom sa mi skôr vykrúcal nos, ale bolo to možno tým, že sa na stolčeku objavilo omylom ešte živé.. No, jednoducho nemusím tu popisovať všetky moje neúspechy, veď tým sa nechvália žiadni vedci. Ale ako z naznačeného vyplynulo, musíte uznať, že jednoduché to nebolo. Ale čo človek neurobí pre ľudstvo. Nič dobrého, lebo ľudia dokážu aj dobré použiť na zlé veci. To bolo dôvodom, že som odstránil zo stolčeka pôvodne plánovane zásuvky. Ktovie, načo by sa to dalo použiť? Napadlo ma, že napríklad by si tam CIA odložila kokaín z Južnej Ameriky, alebo ópium z Afganistanu. Pritom vôbec nemám vyskúšané, či by sa to nejako negatívne neprejavilo, povedzme na americkej burze. Nie, také riziká s mojím stolíkom nepotrebujem. Takže som zvolil jednoduchú formu. Podarilo sa mi zladiť aj to, že keď bude vlastníkom občan z USA, tak sa pri prestieraní neobjaví zbytočný nôž. Väčšina je aj tak naučená jesť len rukami, špióni dostavajú školenia, kde to patrí k najťažším skúškam, jedenie s kompletným príborom, tak načo im to pripomínať. A tí bohatí z USA stolček nepotrebujú. Pre slovenských majiteľov som tam pri programoval tanierik na lieky. U lekárov sa tanierik neobjaví, lebo oni by aj tak ani jeden z tých liekov čo predpisujú nezjedli, aj keby práve umierali. Ale zase som im zväčšil porcie a pridal cigarety a alkohol. Veď čo môže byt lepšou reklamou dobrého lekára ako veľká nadváha a cigareta v ústach a fľaša vo vrecku. Tým ukazuje, že on vie svoje o prežití a jeho pacienti sú tým pádom v dobrých rukách. Pre manažérov som zvolil nádoby s jedlom vo forme termosiek. Oni síce vedia zmenežovať veľa zbytočnosti a pritom si nevedia zorganizovať ani svoj čas a k obedu by prišli ako na schôdzky s hodinovými meškaniami. Preto, aby im jedlo nevychladlo. To bolo pre super manažérov. Pre normálnych sa jedlo po 4 hodinách meškania samo vymení. Myslel som aj na novinárov. Tým sa zase pri jedlách objavia mená osobností, o ktorých majú písať. Oni sú tak zvyknutí na písanie o tých, čo ich zavolajú ku stolu, že by im nechutilo, keby nevedeli, komu sú za to dlžníkmi a nemohli ich vychvaľovať. Len neviem, ako zvládnu to, že to budú mená Slovákov a nie maďarónov. No mená tých, čo to nezvládnu si budete môcť ďalej prečítať pod článkami o dobrých maďarónoch a zlých Slovákoch. Nemám ešte celkom jasne doriešený program pre politikov. Oni sa tak radi totiž hrabú v ... /papieroch /, len aby nemuseli aj niečo urobiť, čím by ukázali svoju neschopnosť, že je mi to ťažko zladiť s jedením pri stolčeku. Nad tým musím veľa premýšľať. Vlastne, či majú vôbec nárok na takýto stolček, veď nakradnutého majú dosť, úplatky dostavajú v miliónoch, tak načo? Musím to premyslieť. Takže ešte je, ako vidíte na čom špekulovať. Pozor nepleťte si ma s politikom. Ja špekulujem a potom robím, čo je medzi nami rozdiel. Ale musím sa priznať, nakoniec som aj tieto problémy prekonal. Takže môžem vás všetkých potešiť, keď dokončím povrchovú úpravu stolčeka, keď potom prebehnú všetky schvaľovacie a overovacie procedúry, je možné, že sa objaví na trhu. Samozrejme, si najprv zorganizujem jeho krstenie za účasti médií, za účasti všetkých známych osobností, čo sú známe tým, že chodia tam, kde sa dá zadarmo najesť a napiť. Človek ich chápe, keby nešetrili, nemali by tie miliardy. Mám obavy, keď sa bude stolček polievať sektom, aby sa nepokazil. Dávam len 100 rokov záruky...
HN 2008
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
