Pozdravy z Karibiku

     Dostala sa mi do rúk kniha od Róberta Bauvala s názvom Tajná komora, s podtitulom Hľadanie siete záznamov. Kniha, ktorá pojednáva o veľkej pyramíde a zaujímavými témami spojene s egyptskou minulosťou. Nechcem tu rozoberať tuto knihu ako takú, kniha ma asi 450 strán na ktorých je najviac písané o zákulisných aktivitách. Najviac sa dá dozvedieť z prvých 20 strán, kde je zhrnuté vlastne to, čo  je potom rozobrané veľmi detailne v celej knihe.

     Z celej knihy vyplýva, že samotné pyramídy a egyptská história je vedľajšou vecou, popri intrigách, čo medzi sebou vedu jednotliví ,,vedci“. Títo viac-menej nerobia nič, len obhajujú bludy čo voľakedy objavili a na čom vybudovali svoju kariéru. Samozrejme, každý takýto egyptológ ma vlastnú teóriu a aby sa  mohol presadiť, teda priživiť na tom, na čo sú dane financie, tak musí patriť k nejakej skupine. Samozrejme skupina musí svoju spoločnú vedeckú teóriu obhajovať proti druhej skupine a tieto skupiny zase bojujú proti egyptským úradníkom. Veľkú úlohu tu hrajú urazené city, pomsta ,intrigy, pocity, že niekto bol obídený a podobne. To všetko hrá veľkú rolu. Samozrejme pyramídy, hrobky  a minulosť Egypta tu nehrajú žiadnu rolu. To sú ako zbytočné kulisy, ktoré odpútavajú zbytočne pozornosť od ,,vedcov, ako od najzaujímavejších vecí. Egypťania nepripustia nič, čo by mohlo poukázať na to, že pyramídy nemajú s Egyptom národom  nič spoločné. Lepšie povedané, nepripustia, aby sa uvažovalo o tom, že pyramídy v Gize  sú ďaleko staršie, ako by ich oni radi videli a že je rozumnejšie ich spájať s predošlou civilizáciou, alebo civilizáciou z iných planét ako s nejakým konkrétnym faraónom. Máme už vedecké práce o tom, že pyramídy boli stavane ako hrobky, chrámy  a tiež, že Veľká pyramída a nekropola v Gize  sú ako nástrojom určenými slúžiť významným rituálom zasvätenia, teda ako okultne zariadenie. Egyptská  vláda vyzvala svet, aby sa v predvečer milénia zhromaždil v Gize a tam sa mala stať korunovácia Veľkej pyramídy vrcholovým kameňom. Ako keby pre pyramídy a Sfingu niečo znamenal náš kalendár, ktorý bol neskoršie dohodnutý, teda v čase, keď už Egypt bol celkom zabudnutý. Už to hovorí niečo o egyptológoch. Spájať Sfingu, ktorá bola postavená podľa odhadu asi pred 13000 rokmi s našim kalendárom a teda aj prechodom tisícročia, na to musí niekto prísť.

     Tak isto to tvrdenie egyptológov, že Veľká pyramída bola postavená bez použitia kovových nástrojov, kolesa alebo jednoduchej kladky. Pritom na stavbu sa spotrebovalo dva a pol milióna kvádrov o váhe cca 2 tony. Pritom niektoré bloky a preklady dosahujú hmotnosť až 70 ton a su spojené tak na tesno, že sa medzi ne nedá strčiť ani žiletka. Zaujímavosťou je okrem iného, že v jednej komore /krala/ sa nachádza sarkofág, ktorý bol prázdny a je širší ako vchod do komory. Málokde sa uvádza, že na tomto sarkofágu je viditeľné dnešnou technikou, že bol z vnútra vyrezaný „pílou“, ktorá mala širší záber, ako píly  ktoré dnes používame na opracovanie kameňa. Nikto sa nechce zastaviť nad problémom, ako sa dali vypíliť presne rohy na dne sarkofágu. Viete si to predstaviť? Dve zvislé steny sa spájajú s 90 stupňovým uhlom a to kolmo na dno. Dnes by sme to vedeli urobiť okružnými pílami, ktoré by ale museli prejsť cez bod stretnutia tak, že by prerezali steny celkom až na druhú stranu. Ten sarkofág /?/ bol urobený bez tohto. Dnes nevysvetliteľné. Aby sa egyptológovia ďalej neblamovali, tak blokovali ďalšie výskumy v šachte, kde v roku 1993 boli objavene akési dvierka. Podľa starých písomnosti boli uložené do pyramídy  dokumenty o vedomostiach predošlej civilizácie. Z tohto dôvodu by boli potrebné ďalšie výskumy, ale tie blokuje Egypt, lebo to nezapadá do umelo vytvoreného obrazu, kde mali starí Egypťania   vybudovať tieto pamiatky v Egypte. Tiež boli zistené priestory pod labami pod Veľkou Sfingou. A určite veríte, že aj tu boli výskumy tiež zastavené. Za Sfingou asi 165 metrov je akási studničná šachta s podzemnými priestormi a tunelom smerom ku Sfinge. Aj tu egyptské úrady zasiahli proti ďalším výskumom. V Egypte je veľa tajomstiev v spojení s teraz známymi pamiatkami. Ale nepochopiteľné je, že svet si nechá od  egyptských korupčných úradníkov  zakázať výskumy týchto pamiatok, ktoré síce ležia na území Egypta, ale okrem toho nemajú s Egyptom nič spoločné. Tam, kde začínajú maľby a hieroglyfy, čo je jednoznačne spojené so starým Egyptom, je niekoľko tisícročí mladšie ako Veľká pyramída, Sfinga a pod. Egyptológovia z nejakého dôvodu, len im známemu považujú ako vek pyramíd dobu cca 2600 rokov pred naším letopočtom. Hlavným mestom veku pyramíd  /podľa nich/ bolo mestské centrum Memfis. Keď roku 50 pred n. l. vstúpil do Egypta Július Caesar, bol Memfis živým kráľovským mestom. Keďže o Caesarovi existuje dostatok písomných záznamov, určite by sa našlo veľa záznamov aj o stavbe pyramíd aj keby sa teda stavali o pár sto rokov predtým. Teda, keby sa boli stavali za doby faraónov. Nezabúdajme, že v období faraónov sa písalo veľa o čom svedčia hieroglyfy, ale písali aj starí Gréci a  tiež Rimania. Okrem toho Egypťania zanechali aj z doby faraónov veľa kresieb. Vo veľkej pyramíde sa nič podobné nenachádza. Pritom z nájdených hrobov faraónov je jednoznačne jasné, ako mal hrob faraóna vyzerať a ako mal byť vybavený. Teda uvažovať o tom, že Veľká pyramída, tiež nazývaná Cheopsova  (podľa gréckeho prepisu mena, egyptsky Chufev) mala byť hrobka, je hlúposť. Najstarším dokumentom čo hovorí o tajnej komore v gizskej nekropole je papyrus 3033, datovaný cca 1650 p. n. l. Zaujímavé, že sú tu spomienky na tajnú, alebo tajné komory vo Veľkej pyramíde a nie je tam spomienka, ako sa pyramída stavala. Pritom sa jedná o dielo, ktoré keby sa dnes malo začať stavať, tak určite by zostalo jeho stavanie viac popísané, ako to, čomu má pyramída slúžiť. Nebudem sa skúšať vysomáriť z dejín starého Egypta a ani z mien, ktoré tam figurujú a  ich poradí. Ani o tom, čo bolo z papyrusov prevzaté do Biblie, alebo do Koránu a čo schválil ktorý pápež a podobne. Mňa zaujíma skôr taká maličkosť, ako je stavba Veľkej pyramídy. Videl som obrázky, ako po rampe ťahajú otroci kvádre. Ale videl som aj pyramídu. Bol  som aj v nej a je to skutočne veľkolepé dielo. Keďže som od fachu a niečo som už v živote postavil a ešte viac som videl, chcel by som trochu - celkom jednoducho - nahlas nad takouto stavbou špekulovať. Teda ako by to asi vyzeralo, keby to stavali starí Egypťania.  Keďže nie sú písomné záznamy o priamej stavbe, verme, že ani hieroglyfy vtedy ešte neexistovali. Teda sa vybavovalo všetko ústne. Vychádzajme z toho, že voľakedy mali ľudia lepšiu pamäť ako dnes, (nemohli sa spoľahnúť na to, že si to zaznačia a prečítajú). Verím, že keby sa dnes v Egypte malo niečo podobné stavať, tak aj s pomocou písma a dnešných možností, by Egypťania zabudli kde a čo začali stavať. Teda, namiesto papiera len hlava. Namiesto telefónu  akýsi poslovia. Nie síce takí rýchli ako telefón, ale veď máme čas. Chrám svätého Víta sa staval 800 rokov, z čoho je jednoznačne vidieť, že voľakedy v čase starého Egypta boli pracovné výkony vyššie, ako o pár tisíc rokov neskôr v strede Európy. Možno to bolo aj tým, že poslovia v horúcom Egypte behali rýchlejšie s objednávkami, (aby neboli dlho na slnku) ako v stredoveku na koňoch a z toho istého dôvodu (slnko) sa tam aj rýchlejšie pracovalo.

     Máme k  dispozícii otrokov, koľko chceme, nie sú motivovaní, ale môžu mať strach o život, čo je tiež motivácia na určitý výkon. Máme pre nich ubytovne, nie sú to trojhviezdičkové hotely, ale majú strechu nad hlavou. Počítam, že tam boli aspoň sieťky proti moskytom, aby polovica nemarodila, alebo neumrela na maláriu. Voda  môže byť aj z Nílu, hoci je to pár kilometrov, ale veď sa donesie, hlavne, že nebola takej kvality ako dnes, keď dokáže uškodiť aj lodi, nie ľudskému telu. Možno vtedy viac pršalo, tak sa nemusela  nosiť voda na umývanie, lebo neverím, že by sa tým otrokom po celodennej drine chcelo ísť kúpať večer do Nílu. Dreva bolo vtedy asi dosť, keď po stavbe zostala z lesov len Sahara. Stravovanie pre pár tisícok otrokov? Datle  a zase datle. Datle a voda? No niečo už jedli, mne ide len o to, aby pokiaľ jedli aj cez deň bol výdaj jedla rýchly, aby sa nestrácal čas a aby otroci nevypadli z rytmu. S elektrikou si starosti robiť nemusíme, s osvetlením tiež nie, ochranné pracovné pomôcky zabudneme. Dielne na opravu strojov nepotrebujeme a náhradné diely zabudnime. Kolesá nepoznáme, kladky tiež nie, kov tiež. Poďme ale k veci. Materiál. Kamenné kvádre. Potreba asi 2,5  milióna, váha jedného cca 2 tony. Aby sme materiál, teda bloky nemuseli ťahať z ďaleka, budeme ich osekávať hneď vedľa pyramídy. (Radšej trochu bokom, aby tým búchaním nerušili a nerozptyľovali tých, čo sa naťahujú s blokmi). Pýtate sa čím búchali a na čo? Asi dreveným kladivom na nejaký majzel. To by som si chcel aj ja nechať vysvetliť od nejakého egyptológa.