Počítajme, že na jednom kvádri naraz pracovali štyria otroci. Viacerí by si zavadzali. Teda na každej strane jeden. Potrebovali aspoň jedného ďalšieho, čo odhadzoval nasekaný odpad a aspoň dvoch, čo tento odpad niekde odnášali, aby sa tam dalo pohybovať. A to predpokladajme, že títo otroci sa nejako pri tom kvádri a odnášaní striedali, aby vydržali pracovať celý deň, celý týždeň, celý mesiac. Počítam, že po mesačnej práci boli zrelí na kúpele. Ten, čo odhadzoval, bol zodpovedný aj za nosenie vody a ovievanie ostatných.;-) Teraz počítajme. Výstavba 30 rokov /dlhšie by to nemalo význam, keď to mala byť hrobka pre niekoho, kto už žil/ to znamená 360 /odbory neboli, aby vybavili kratšiu pracovnú dobu a 5 dní nepracovať v roku, to dovolil určite aj faraón/ dni x 30=10.800 dní/pracovných/ 2,500.000 blokov :10800 dni=231,5blokov za deň. Malý problém je, že jeden blok neurobia za 1 deň. Ale buďme optimisti, zabudnimekvalitu a teda aj technickú kontrolu pri preberaní bloku, okrem toho berme, že starí Egypťania boli uz vtedy korupční, ako sú aj dnes a za nejaký ten bakšiš sa to oko privrie a preto počítajme, že na jeden blokstačia 4 dni. Keď nepočítame s nábehom výroby, je teda potrebné, aby sa denne robilo na 4x232=928 blokoch. Aby sa nám lepšie počítalo, tak sa robí denne, na 1000 blokoch (už sme tu započítali aj nejaké nepodarky). Teda 1 000 blokov denne x 7 =7 000 ľudí na výrobe blokov, denne a to 30 rokov. Presun na stavbu - neuvažujme ako to bolo v skutočnosti, (keďže pri pyramíde nie sú skaly, kde by sa materiál získaval) - my máme výrobu hneď vedľa (cca 500 metrov) od stavby. Váha bloku cca 2000kg. Zoberme, že nosiči chodili trénovať do fitnes centra, tak uniesli po 100 kg. Teda na jeden blok 20 ľudí. 10 otrokov na jednej strane, 10 na druhej, medzi nimi tyče, ktorých váhu zanedbáme. No skúsme, 2 tyče pri každej po 2+2 a jedna tyč na dĺžku po jednom otrokovi vpredu a jedným vzadu. Spolu 10 ľudí. Denne sa musí preniesť 232 blokov na 500 m. Počítajme, že 10 otrokov, jedna skupina prenesie za deň 4 ks blokov (verme tomu, že si pri tom omylom niektorý nezabudne prsty pod blokom) t,j. 232 : 4 = 58 x 10 = 580 otrokov denne nosí bloky.
Teraz potrebujeme bloky nosiť po rampe. Keďže je to náročnejšie a vzdialenosťou sa potrebuje viac otrokov počítajme priemerne s tisíc otrokov denne, ďalej potrebujeme odborníkov, ktorí budú ukladať tieto bloky. Približne ich položiť nie je problém, ale ako ich pritlačiť, v posledných centimetroch si neviem predstaviť. Ale bolo to urobené, hoci by som si to rád nechal od niekoho ukázať. Ďalej potrebujeme dobrú skupinku, čo pripravuje rampu, ďalšia skupina, čo niekde ťaží a dováža drevo. Že rampa musela byť dobre premyslená a urobená /bez klincov/, o tom nehovorme, ale že to robili svedomite, je dôkazom Sahara. Potom nejakých dozorcov, ,,technikov a nejakých ,,manažérov.“ Určite hodne, lebo si viem predstaviť, že sem tam padla do piesku nejaká hlava za nedodržovanie termínov, alebo za omyly vo výpočtoch. (Kalkulačky ešte neboli). Keď to skúsime zhrnúť, máme 7000+580+1000+1000(ostatní)=9580 ľudí denne po 30 rokov.
Nepočítame chorých, nepočítame úrazy, nepočítame dopravu blokov ako bola skutočne z veľkej vzdialenosti. Takže 10 000 ľudí denne. Nezabudnime, pracuje sa bez kolies, bez kladiek a bez klincov, bez kovu. Ako a čím sú opracované bloky, zostáva záhadou. Ako zdvihli a transportovali také prefabrikáty, čo vážili až 70 ton, tiež zostáva záhadou. Vychádzajme len z 10 tisíc ľudí denne. Deň čo deň, 30 rokov. To je jedno malé mesto. Tak si viete predstaviť, s čím je to spojené. Ako stavbár, by som si dovolil tvrdiť, že s dnešnou technikou by bolo jednoduchšie postaviť tú istú pyramídu dole špicou, ako bolo v tej dobe ju postaviť tak ako stojí, pokiaľ by bola stavaná ako sa tvrdí. Skôr som ochotný veriť, že pyramída bola postavená liatím minerálneho betónu do foriem priamo na pyramíde. Túto myšlienku niekto vysvetľoval a podľa všetkého by bola možná. Ale podľa toho, že pyramídy majú celkom iný rukopis, celkom inú myšlienku ako majú hroby faraónov, tvrdím, že výstavba pyramíd sa uskutočnila v celkom inej dobe a s egyptskou kultúrou, alebo starými Egypťanmi nemá nič spoločné.
Egyptská kultúra už vznikla na území, kde tieto dnešné pamiatky, čo sa obdivujú v Egypte, boli už dávno postavené. Egypťania ich, aspoň niektoré z nich, označili a popísali asi takým spôsobom, ako sprejeri popíšu, pokreslia nejakú budovu, alebo električku a nemajú s jej postavením - výrobou, nič spoločné. Zoberme si napríklad len tie obrovské stavby. Tie obrovské stĺpy, niektoré až 26 m vysoké. Načo by to starí Egypťania robili. A ako?
Zoberme si egyptského boha múdrosti Thot-a. Podľa kňazov bol pôvodcom jazyka, písma a matematiky. Bol rešpektovaný ako veľký čarodejník. Podľa údajov z egyptskej mytológie mal výšku3,5 metra. Prišiel podľa Egyptskej knihy mŕtvych zo ,,zlatoskvúceho kameňa, alebo v „tajuplnom vajci“. V Knihe mŕtvych sa viac násobne nedvojzmyselne hovorilo ,,nebeskom člne, s ktorým Thot pristal v „Nut,“ čo symbolizovalo nebeskú klenbu, takže nebol z Egypta. Pamiatky, ktoré sa dnes obdivujú v Egypte boli stavane pre civilizáciu s inými rozmermi tela. Veď nie nadarmo sa tvrdí, čím staršie civilizácie, tým väčšie miery a ťažšie stavebné prvky. Inými slovami, predošlé civilizácie vedeli ako si poradiť s váhou, lepšie ako my dnes. Určite mali aj nejaké technológie, ktoré im umožňovali ináč tvarovať a pracovať s kameňmi. Keď si napríklad pozriete staré objekty Inkov v Južnej Amerike, udivuje tam, že veľké a ťažké kamene zapadajú presne do seba, ale navonok su vypuklé. Vyzerá to ako by sa kamene v polotuhom stave ukladali na seba, ale pri zaťažení ďalšou radou ,,povolili kde sa dá, teda smerom von a do vnútra.Keď si zoberieme, že v Starom Egypte poznali už žiarovky, s ktorými vedeli zasvietiť, je isté, že tieto vedomosti od niekoho okukali, alebo boli už znovu objavené po zabudnutí. Na tému, ze tu na Zemi boli viaceré civilizácie, alebo poradcovia z vesmíru, teda z iných planét, sa môžete dočítať ako v Biblii, tak v Koráne a hlavne v knihách od Ericha von Deniken. Samozrejme záleží na každom z vás, čomu a ako ďaleko chce uveriť. Keď by sme sa pozreli na Sumérov, čo je prvá civilizácia po potope, tak by sme sa z ich hlinených tabuliek dozvedeli, že 432 tisíc rokov pred veľkou potopou pristali na Zemi bytosti z hviezd. Konkrétne z dvanástej planéty slnečnej sústavy - Nibira. U Sumérov je jasné, že ,,od tých čo prišli z nebies, získali veľa vedomostí, aj keď nepoužiteľných. Jeden zo zachovaných sumérskych textov uvádza tri rôzne merania, ktoré vedú k presnému vypočítaniu vzdialenosti medzi 26 hviezdami na obratníku Raka. Že na to sami neprišli, je viac ako isté, veď načo? Prečo by potom nemohol niekto takýto realizovať stavby v Egypte? Veď tam by dnešní obyvatelia pri ich spôsobe života a ich mentalite ani dnes s najmodernejšou technikou nevedeli zorganizovať a postaviť niečo také ako je Veľká pyramída. A okrem toho tam majú veľmi veľa pamiatok, ktoré nie sú svojou veľkosťou porovnateľné s Veľkou pyramídou, ale technicky a architektonicky veľmi náročnými. Pri týchto pamiatkach sa človek musí vždy pýtať, prečo to bolo stavané. Že boli voľakedy stavané na neprístupných miestach náročné hrady, veľké pevnosti, je vysvetliteľné. Jednalo sa o stavby potrebné na prežitie. Že sa stavali veľké amfiteátre, to bolo alebo pre kultúrne podujatia, alebo pre určité druhy zábavy. V minulosti boli vystavané veľké priehrady, veľké rybníky, to všetko je vysvetliteľné. Aj výstavba cirkevných objektov je zdôvodniteľná. Ale stavby v Egypte?. Dobre, pyramídy môžeme považovať za objekty, ktoré môžu mať niečo s uchovaním vedomosti pre budúce generácie. Pokiaľ to stavala niektorá civilizácia pre takýto účel, určite sa to neoplatilo pre uloženie nejakých papyrusov a tiež, aby tam uložili nejaké kladky ,kolesa ,alebo železo, ktoré mali byť v čase stavania ešte neobjavené. Že je tých pyramíd priveľa? Určite boli niektoré neskoršie napodobňované starými Egypťanmi. Príklady priťahujú. Aj dnes sa robia kópie výrobkov s inou kvalitou a inou cenou, ako originály. Nič nové pod Slnkom. Pokiaľ sú tam uložené veci, ktoré mali byť určené pre nasledujúce civilizácie, tak tam budú veci určite veľmi zaujímavé a potom stavala pyramídy civilizácia, ktorá si s takouto stavbou vedela rýchlo poradiť. Tá civilizácia nemala so starým Egyptom nič spoločné a bola v tej oblasti nejaké to tisícročie predtým. Že sa snaží teraz Egypt z toho ťažiť je jasné, prečo nie. Turisti radi zaplatia, aby si tie pamiatky pozreli. Pamiatky starého Egypta a tiež pamiatky, čo nemajú s egyptskou kultúrou nič spoločné. Že Egypt bráni ďalším výskumom, je svojim spôsobom výsmech svetu, lebo výskumy sú väčšinou financované zo zahraničia. Čím viacej sa bude tomu brániť a obhajovať teórie, ktoré sú už dávno prekonané, tým viac utŕži. Určovať vek nejakej stavby, podľa zvyškov ohňa, ktorý si tam niekto náhodou urobil o tisíce rokov neskôr nie je už len smiešne, ale skôr tragické. To isté platí aj u hieroglyfov a malieb, ktoré niektorý „umelec“ dodatočne namaľoval na steny, ktoré sa k tomu už tisícročia ponúkali.
Terajší Egypťania prišli k pyramídam asi tak, ako cigáni v Košiciach k sídlisku Luník. A skúste ich presvedčiť, že to nie je ich.
