ÚSPEŠNÝ LOV
Dnes som sa zobudil skoro, bude ranná poľovačka. Ale medzi nami, skôr som sa zobudil preto, že som išiel skoro spať. Na druhej strane je pravdou, že keď chcem ráno skoro vstávať, tak vždy predbehnem budík. Nie, že by moje vnútorné hodiny išli ako tie ruské, čo dokážu urobiť hodinu aj za 45 minút. Nie. Jednoducho sa dokážem zobudiť načas, aj bez budíka. Aj tak by som sa ho bál nastaviť, aby ho nepočul môj nad - podnájomník, keď sa bude vracať z nočnej. Zistil som, že sa teraz vracia z poslednej šichty okolo šiestej ráno. Tak dnes som si chcel na neho počkať. Hneď aj vysvetlím prečo.
Jeho predošlý kolega, pred pár dňami urobil chybu. Začal liezť po mrežiach, keď som bol blízko a mal som možnosť na neho vystreliť. Keď som vystrelil, prvým mojim dojmom bol strach, či som netrafil aj naše auto, ktoré je podstatne väčšie ako môj podnájomník a auto bolo odstavené skoro za ním. Ale, nie len ja som sa zľakol, ale aj oposum. Samozrejme on sa nebál o naše auto. Guľku, čo do neho vletela si pre to veľké BUM, ani neuvedomil. Horšie bolo, že si neuvedomil, že mal spadnúť z mreže, ako ten pred ním a byť pekne mŕtvym. Nie, tento zazmätkoval a vyskočil na strechu. Ja som zazmätkoval tiež, lebo som po ňom ešte raz nestrelil, keď hneď nepadol. No akcia dopadla tak, že podnájomník, sa niekde uložil na streche, teda v priestore strechy, medzi krytinou a podhľadom a tam aj pekne zdochol. Tým sa mi pomstil, urobil presne to, čo som sa obával, keby som použil jed. No, stalo sa.
Už pár dní mi to tu smrdi zdochlinou, na streche a okolitých stromoch vysedávajú supy a môj pes sa ide roztrhať od štekania. Myslím, že je to od neho závisť, že tie supy sú tak vysoko a on to vidí všetko len asi z výšky 20 cm nad zemou. Nechce pochopiť, že halt to sú iné výrobky prírody ako on. No a mňa ide rozhodiť od toho štekotu a ta „vôňa“ ma omračuje. To, aby som nezabudol, tunajšie supy sú veľmi pekné. Celkom iné, ako ten ohyzdný model s tým holým krkom. Fuj. Nie, tieto majú pekný, čierny krk, ako by s náhrdelníkom z plastickej hmoty. Veď hovorím, celkom iný model.
Tak to bol ten dôvod, že som si povedal, „Horšie to už nemôže byť.“ Predvčerom som kúpil v meste jed a včera poukladal na tie najlepšie miesta, kade oposum chodí. A pre istotu som si povedal, ráno si ho počkám, guľka účinkuje rýchlejšie ako jed. A to by mi pritom asi oponovali z Vatikánu, kde vedia, že jed je predsa len decentnejší. No ale to je jedno. Jed a na to guľka, bolo moje rozhodnutie.
Zo začiatku som oposumov akosi prehliadal. Myslel som si, že mi budú pomáhať udržiavať okolie v čistote. Ale čím ich bolo viac, tak som zistil, že sa tu objavujú potkany, čo tu predtým neboli. Predtým tu boli hady a potkany nie. Dnes oposumy a hady nie. Z toho plynie, že si oposumy a hady idú z cesty, alebo si oposumy pochutnávajú na hadoch a tým pádom si nemá kto pochutnávať na potkanoch. Začarovaný kruh. Ja som to rozhodol energicky, pre rovnováhu v prírode.
Tak som ráno vyliezol z postele, keď sa začalo rozodnievať, ako dobrý poľovník som si zobral stoličku, revolver, lampu a sadol si pri zadné dvere. Tu som počítal, že môj kamarát má teraz jedinú cestu domov. A tak som čakal a čakal. A nič. A to som tam sedel v trenkách a v tričku, ako som vyliezol z postele. No už bolo aj svetlo a nič. Keď som počul jedného, či dvoch komárov, to som už mal pochybnosti, či som v správnom čase na správnom mieste. K tomu som si spomenul, že keď som išiel okolo rádia, že tam nesvietil čas. Z toho mi vyšlo, že nie je elektrika a že určite nebola ani v noci. Tak som to pochopil. Nielen ja, ale ani oposum nevie, koľko je hodín, tak je to celé otázne. Určite preto nie je dochvíľny. Zobral som stoličku a išiel sa umyť.
Keďže som už od včera rozmýšľal, že dnes bude veľký deň, tak som sa rozhodol ešte včera, že sa naň aj oholím. Tak som sa aj oholil a išiel von. Išiel som popozerať, ako to vyzerá s jedom. Na tom múre, pri ktorom som čakal, bol jed vyžratý. A miska padnutá dole. To je dobre znamenie, povedal som si. Aj keď nie je mŕtvy od guľky, snáď zdochne na ten jed. Potom sme sa vybrali so psom okolo domu. Pes ma predbehol a spoza rohu som počul štekať. Jasné, had, zviera, človek nie, to by štekal ináč. Tak som sa tam ponáhľal a čo vidím? Pes šteká na oposuma, čo tam pekne leží vystretý na zemi a vedľa neho betónový blok, čo tam sú tak prichystané, aby padli, keď bude treba. Niekomu na hlavu, ale aj toto bolo dobré. Oposum ležal nehybne a jazyk vonku. Vedel som, že psa to bude chvíľu baviť na neho štekať, tak som bežal pre mačetu. Prišiel som naspäť, situácia nezmenená. Skúšam oposuma, nie je stuhnutý. Tak sú dve možnosti, na čo som prišiel s vedeckou precíznosťou a až s 50 percentnou istotou. Takže s tou nevšedne vysokou pravdepodobnosťou (50% )som počítal, že oposum je mŕtvy, alebo sa len mŕtvy robí. Bol som na seba hrdý, Keby som sa nehanbil, tak sám seba pohladím po hlave. Ale neurobil som to, lebo ma napadlo, že mám v práčke prádlo na pranie a nie je elektrika. No toto mi pokazilo náladu. Ale naspäť k oposumovi. Ono totiž, tieto zvieratá sú také rafinované, že sa vedia urobiť mŕtve. Ani nedýchajú, teda medzi nami dýchajú, ale veľmi opatrne. Raz nám presvedčil jeden našich dvoch psov, že je mŕtvy, ale mňa nie. Potom ma už ani nemusel.
Tak som teraz nad tým posledným oposumom stál, pištoľ/ s 15 ranami/ v puzdre, náhradný zásobník vo vrecku, mačetu v ruke, vedľa zúrivý pes a tak som si dovolil zauvažovať. Čo sa mu stalo, chudákovi. Šmykol sa a spadol a blok na neho? Alebo mal snáď dojem, že ho nemám rád? Alebo sa len šmykol a spadol a blok vedľa neho a robí sa mŕtvy? Mohlo byť, keď nevedel koľko je hodín, tak sa radšej ponáhľal domov a keď sa niekto ponáhľa. Alebo ho všetko otravovalo, včítane mňa a takto spáchal samovraždu? Alebo mal problémy a cítil sa byť prenasledovaným? Kto vie? Žeby nešťastná láska, veď je jar? Otázok viac ako odpovedí. A to ešte neviem, či je živý, alebo mŕtvy. Ďalšia otázka. No nad tou som sa netrápil. O chvíľu to už bolo jedno. Chytil som ho za chvost a odniesol ďaleko a zahodil. Veď aj supy sa chcú nažrať, veď vlastne ani nič iné nechcú. Tie našťastie nenapadne, že by sa tu chceli teraz prihlásiť na dúfajme, že už uvoľnený podnájom. Aspoň verím. Čerta starého, je večer a cirkus začal hore znovu. Do kelu. Su horší ako tí cigáni na Luníku. Stále ďalší a ďalší.
