LOV POKRAČUJE
20. 2. 2009
Krásna mesačná noc, je spln a tam kde svieti mesiac sa dajú čítať noviny. Mesačný svit vytvára krásne tiene a veľmi zaujímavý - záhadný pocit. Nie som tu na to, aby som pozeral krásne osvetlené detaily paliem a stromov, mám dôležitejšiu úlohu. Nemôžem si pomôcť, ale cítim sa bezradne, som pripravený zabíjať. Idem si vybaviť účty s mojim podnájomníkom. Že to nebude jednoduchý boj, to je mi jasné, preto som si obliekol maskovaciu americkú uniformu a vyzbrojil sa. Aby som si to ale spríjemnil, doniesol som si stoličku. Veď aj bojovať sa môže pohodlne, nie? Preto tá stolička.
Oposum, aby ste vedeli, je nočné zviera, so šikovnosťou potkana, psími zubami a veľkosťou ako väčšia mačka. Ale vedia byť nepríjemní. Najmä, keď im človek ukáže dobrotu. Tiež som s nimi mohol urobiť poriadok slušnou cestou. Mohol som ich chytiť, alebo vymlátiť a dali by pokoj. Nie, ja som chcel byť dobrým. No nedávno, už ma to naštvalo a už sa strieľalo. Aj som ohlásil úspechy, že som úspech zvýšil číselne o 100%. Hlásil som 2 zatrelených oposumov, pri jednej spektakulárnej akcii. Pravda sa ukázala neskôr. Strieľal som 2 krát, ale mŕtvy bol len jeden oposum. To som zistil potom, keď som nastavil, po ďalších neúspešných streľbách nástrahy v podobe kuracieho masa na rybárskom háčiku. Prišiel som o dva kusy troj háčikov a dva kusy jedno háčikov. Samozrejme, aj s mäsom, čo tam bolo zavesené. To mäso ma netrápi, s tým som počítal.
Čo ma trápi, že pohyb na streche, vlastne nado mnou, medzi podhľadom a strechou neprestal. Viem si to vysvetliť len tak, že tých mŕtvych bolo menej o 100%, teda len jeden a tých živých viac o 100%, teda dvaja. Za predpokladu, že sa neprisťahovali noví oposumy.
Ale k dnešnej akcii. Mala by byť dobre pripravená, uvidíme. Zrušil som všetky možné cesty a nechal som len jednu po múre, medzi dvomi dvormi. Nemôžem síce strieľať z výhodnejšej strany, z väčšieho dvora, lebo by som strieľal proti streche a smerom na dedinu. Nechcel by som náhodne zraniť nejakého oposuma s tým, že trafím strechu a náhodou by tam práve sedel pod krytinou. To nie, som seriózny človek. Nebudem predsa nezúčastneným robiť škody.
Sedím teda na stoličke v menšom dvore a pozerám na múr, až ma z toho bolí krk. Myslel som aj na to, že by som od vzrušenia lovu mohol zaspať, preto som tam urobil prekážku, kde by sa oposum mal zdŕžať a zároveň mi ohlásiť, je že tam, aby som mal čas ho zastihnúť. Urobil som to rafinovane, aspoň si myslím. Dal som na múr betónový blok, aby bol tak na kraji, že spadne, keď naň oposum vyjde. Zároveň som tam dal plastikové veci, čo mali popadať a upozorniť ma, keby bol ten blok zaujatý a nechcel by spolupracovať. Ja mám nepriateľa, alebo nepriateľov oposumov zo strechy. Teda nie všetkých. Nerád by som pritom zastrelil nejakého, čo by sa sem priplietol náhodne. Ja mám charakter.
Okrem toho, bojujem súčasne na dvoch frontoch. Včera som pozeral niečo v aute a zistil som, že na motore pod kapotou si asi nejaký potkan urobil hniezdo. Boli tam zvyšky kôstok z palmy. Pamätám si, že toto bol jeden čas problém v Nemecku, že sa tam v noci na teplé motory sťahovali lasice. Z radosti prehryzovali hadičky a kábliky. Potom museli začať niečo pridávať do tých zmesí, aby to tým zvieratám nechutilo. Oni si často vybrali brzdové hadičky a to robilo skutočne problém. Tak som musel rozmiestniť pasce na potkany okolo auta a na motor. Našťastie, to sa vyriadi samo, bez streľby, dúfam. Tiež moja hlúposť. Pozabíjal som tu veľa hadov, alebo odniesol preč a teraz tu mám potkany. Nie je zázrak, lebo je tu veľa ovocia a hlavne veľa semien z paliem, čo tie potvory radi žerú. Teda nie len oni. Aj vtáci, hlavne tukany. Ale vtáci mi zase nevadia. V najbližšej dobe počítam, že sa sem nasťahujú hady, keď už sú tu tie potkany.
Ale k hlavnému frontu. Počujem nejaké zvuky po dobe čakania a už vidím, ako sa oposum šikovne spúšťa na múr. Zdá sa, že americké maskáče sú dobré, nezbadal ma. Asi ma ani necítil, lebo som proti nemu nasadil biologické potreby. Spojil som biologické potreby s oklamaním telom. Robil som zo seba tchora, keď už som mal náhodou na obed šošovicu. Takže oposum si možno myslel, že tam niekde behá len tchor a mňa prehliadol. Človek si musí poradiť. Oposum sa blížil po múriku k bloku. Zazmätkoval som, zasvietil na neho. Vyskočil na blok. Fungovalo to, blok spadol na druhu stranu múra. Ale aj oposum s nim. Do kelu. Veď som mohol počkať, kým opatrne prejde a potom som mal aspoň 10 m múru, kde som mohol po ňom strieľať, ako na strelnici. No bol preč. Všetko, aj oposum, na druhej strane múra.
Rýchlo som vbehol do vnútra a cez dom so psom sme prebehli do druhého dvora. Je to aspoň 50 m . Keď sme tam pribehli a to som musel bežať pred psom, nič som nevidel. Fučal som a ňuchal, kým pes pochopil čo chcem, pobehal cely dvor, ja som všetko presvietil baterkou. Na každý pád, bol oposum na tom lepšie, ako keď som ja spadol z rebríka z takej výšky. Nič. Akurát spadnutý blok na najkrajšom kríku, ktorý celkom polámal. Tak som aspoň pobral olámané haluze a strčil do vedra, zasadím ich neskôr. Ale na to som mohol prísť aj sám a nepotreboval oposuma a ten blok. Kam ušiel zo dvora, neviem. Možno sa vyštveral vysoko na strom, ktorý je v strede. Možno sa po popínavých rastlinách dostal nejako na múr a potom von. Neviem. Na každý pád som za chvíľu počul na streche rámus. Tak neviem, či to bol ten istý, alebo len jeho kamarát, či rodina. Dal som blok znovu hore aj ostatné veci. Čakal som ešte hodinu a nič. Tak sme to so psom vzdali.
Ráno o druhej som sa zobudil, neviem, či mi hralo rádio celú noc, alebo sa zaplo, alebo som ho zapol ja. Na každý pád som si vypočul nemecké správy. Potom rádio prestalo hrať, asi prepli na inú vlnu. Tak som rádio vypol a počul vonku nejaký šuchot v kríkoch. Zase som asi hodinu strážil, ale nič. Na múr sa nič nevyštveralo, blok je tam, kde bol. Musím vymyslieť zase niečo nové. Možno by som sa mal sústrediť na potkany.
Poobede som znovu vytiahol rybárske potreby, po múriku rozvešal na trojháčikoch návnady. Pozrel som si v knihe ,,Ako prežiť v extrémnych podmienkach“, ako sa robia oká na zvieratá. Boli tam síce aj iné možnosti, ale to nechám, keby sem prišli medvede. Urobil som tam 2 oká, pripevnené na palmu a zavesene na ten blok, aby vytiahli oposuma ako protiváhu bloku. Ešte som to skombinoval s tými háčikmi, tak na to by sa mohli chytiť aj tí z UFO. A ešte tam pôjdem s revolverom, veď keď už, tak už. No nie?:-) Aj som tam bol. Strávil som krásny večer vonku a čakal. Čakal a čakal. A nič. Išiel som teda čakať z druhej strany múru. Čakal som a čakal a nič. Tak som si išiel ľahnúť. V noci ma nič nezobudilo, ani nad ránom. Skoro ráno som bežal pozrieť návnady, sú tam, aj blok s dvomi okami. Takže, verím že už bude pokoj.
Ako si to vysvetľujem? Ten jeden oposum, čo spadol s blokom, sa dostal síce nejako z dvora, ale sa nevie dostať naspäť. Verme tomu, že sa mu aj v prírode bude dobre spávať a nepotrebuje k tomu lodge. Ten druhý, ktorý by asi mal byť už dávno mŕtvy, pokiaľ nebol, je asi ten, čo sa rozhodol zbierať tie háčiky z návnad. Keby si ich niekde ukladal, nepoviem, ale nosiť to v tele, to nemohlo dopadnúť dobre.
Takže: Lov skončil.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
