Pozdravy z Karibiku

      Zase sa musím vracať k mojim podnájomníkom. Je správne použiť množné číslo, lebo skutočne neviem, koľko ich je, či bolo. Už som viac veril, že záležitosť s nimi bola ukončená, ale vždy som sa mýlil.

      Asi v pondelok večer, začal pes štekať na okno. Na to známe okno. Počul som buchnúť o mrežu, bolo mi jasné, čo tam je. Podnájomník. Oposum. Jeden z ďalších. Pribehol som k oknu a nič, len strašný smrad. Aha, aspoň niečo, tento  bol zlikvidovať  smradľavé pozostatky svojho brata na streche. Celkom ma príjemne naladil. Odišiel som od okna, ale zase buchot pri okne. Vrátil som sa a zase svietil baterkou. Všimol som si, že sa ale chveje rybársky nylon, na ktorom som tam mal pozavesovane návnady na háčikoch. Nielen to, ale som tam dal aj slučku z nylonu so spústou háčikov. Čo už len neurobím pre nich. Srdce mi poskočilo, oposum sa chytil. Vybehol som von, otvoril bránu,  pes so mnou a vyštartoval von k oknu. Nylon sa triasol, smrad ako v polepšovni, len oposum nikde. Pes sa rozbehol po stope, ale musel som ho zapisknutím zavolať naspäť. V noci sa tu môžu potulovať nejaké väčšie zvieratá, alebo hady. Tak zase nič, ale skoro. Stačí len privrieť oči... A v mysli ho tam vidím ležať zastreleného. Vrátili sme sa s neúspechom. Ale aspoň potešený tým, že už nebude smrad.

      Včera večer som písal pomerne dlho a počul som vonku buchot. Aha, spadol blok. Ten blok dávam na múr, aby padol, keď naň stúpi oposum. Stoji tam len na čestné slovo a stačí trochu a spadne. Spadne každú noc. Uz rozmýšľam, kto je z nás dvoch viac sprostý, či oposum, že vždy zabudne, že ten blok spadne, alebo ja, že tam ten blok dám, keď viem, že každú noc spadne. Ale musím pripomenúť, že raz ráno pes našiel pri bloku ležať mŕtveho oposuma. Teda na 50% mŕtveho. Asi si ja myslím svoje a oposum niečo iné. Takže, ako píšem, blok spadol. Zoberiem baterku a zasvietim z okna. Vidím, ako si to oposum mašíruje po múre. Ten jeho biely chvost jasne svietil. Chytil som revolver, baterku a hnal som sa von. Pes za mnou. Vždy keď o niečo ide, mi pes necháva prednosť. Ale myslím si, že sa bojí. Alebo sa nechce veľmi hnať, že je to zbytočné. Neviem, ako dobre ma už pozná a na  túto tému sa nevieme porozprávať.

      Tak bežím okolo izieb, bazénu a pribehnem do patia. Oposum predo mnou a liezol si na blok a dole, na blok a dole, tak ako sú tam hore na múre. Už mal pol kolečka absolvovaného. Pribehnem pomerne blízko a asi z troch metrov strelím. Bum, ozve sa do neskorej noci. Oposum zastal, stiahol sa. Toto už poznám, nič, ďalej. Klick, náboj nevystrelil. Klick. Ďalší náboj nevystrelil. Ešte dobre, že oposum nie je vyzbrojený, to už by ma prešiel smiech. Roky sa mi opakuje sen, že som pri strieľačke a alebo mi zlyhá zbraň, alebo len vypľuje náboj. Jednoducho, vždy problém. Vo sne ale strieľajú na mňa a ja na nich. Tu strieľam len ja, vlastne snažím sa.

      Bum. Zo 4 nábojov 50% vystrelilo. Skoro vedecký úspech. Takéto výsledky ma vždy nadchnú od vedcov. No už menej pri nábojoch. Pritom su nové z krabičky. No to je už jedno. Čo by tu pomohla aj slovenská dvojročná záruka na náboje, keby išlo do tuhého. Aj druhú guľku oposum dostal. Bolo to vidieť, že sa mu na niektorých miestach zmenila farba. Teraz na krvavo červenú.

      Keby som mal víno, tak idem oslavovať, ešte by som to na hodinu stihol, než príde popolcová streda, či ako sa to volá. Ale nemám. Teda mal som, minulý týždeň, dobré. Včera som bol v meste a nenápadne som pozeral, už nebolo. Takže je tu viac ľudí, čo sú takí šikovní ako ja a kúpia také dobré, argentínske víno za takú dobrú cenu. Ale asi zase neboli až takí sprostí, ako ja, lebo si kúpili viac a mne sa už ďalšie neušlo.  Človek tunajších často nedocení. Ale na druhej strane, bol som pred týždňom v meste a vtedy mali dosť, ale aj tu má týždeň 7 dní a za tých 7 dní sa aj dosť predá. Jednoznačne môj problém. Nemal som si za týždeň vypiť 2 sedmičky červeného vína. Veď nie náhodou máme to múdre porekadlo „kto si nevypije, má.“ Ja som si vypil, teda porekadlo to hovorilo jasne. Žiadna oslava s vínom sa už nekoná.

      Tak som sa vrátil naspäť. Potom ma ale napadlo, čo keď ten zasran je len zranený a ešte sa preberie a vráti sa zdochnúť na strechu, teda domov, ako jeho posledný predchodca? Ha? No to už som zažil a na vlastnej sprostosti, sa viem aj ja poučiť. Tak hybaj nazad. Zobral som metlu, že ho zhodím z múra dole. Tak som prišiel späť a čo vidím? Nič, len oposuma. Ležal tak vyvalený, ako som ho tam nechal. No aspoň to, že je mŕtvy. Ale videl som tam o strom opreté hrable, hovorím si, nebudeš špiniť metlu, tak som ju položil ku stromu a vymenil si ,,zbrane.“ Prišiel som až k múru a strčil oposuma dole. Hrable hrabú ku sebe, dokonca každé, ale mňa nenapadlo ho nechať spadnúť na moju stranu, ale som ho s tými hrabľami, čo asi jedine nehrabú ku sebe, strčil od seba. Ešte som zaregistroval, že oposum skočil, potom buchol na druhej strane na zem a bolo počuť, že beží preč. No ty somár, hovorím si. Zase si naletel, on sa robil len tak mŕtvy, oni to robia stále a všetci. Nie, neviem si to zapamätať. Pritom bol krvavý. No, upokojil som sa. Hovorí sa, že aj sprostí majú šťastie a možno vykrváca niekde na zemi a nebude mať síl sa dostať nazad domov, na strechu.

      Keby som aj medzičasom otvoril fľašu vína, čo teda nemám, ale keby, tak by mi naň prešla chuť. Dokedy sa  človek učí, do smrti? Som zvedavý, či si to dovtedy zapamätám, že s oposumami sa musí kategoricky. Kým z jedného nie sú aspoň dva kusy, tak oposum nie je mŕtvy. Jedine z vedeckého hľadiska, by  človek mohol pripustiť, že je na 50% mŕtvy. No to som si pokazil noc a zo zlosti som do jednej v noci písal. Ráno, keď som išiel okolo domu a zase som zdvihol padnutý blok som si trochu vylepšil náladu. Pes tam našiel kaluž krvi, pod miestom, kde bol hore ten druhýkrát strelený (so 4 nábojmi) oposum. Teda s takou stratou krvi, už domov nepríde. Na každý pád som mal cez deň lepšiu náladu. Až do večera. Asi pred pol hodinou sa ozval na streche buchot. Čert, aby to zobral.