ĽUDSKÉ PRÁVA
20. 3. 2009
Tak isto ako neschopný politik, ktorý nedokáže nič poriadne, tak začne bojovať za ekonomickú pomoc pre chudobné zeme, sú aj neschopní právnici, čo začnú obhajovať ľudské práva. Chápem, že obaja sa nejako chcú zviditeľniť a prežiť, ale prečo sa im toto toleruje, keď je to na úkor väčšiny. Akým právom? Ako som písal predtým, ekonomickou pomocou sa situácia len zhoršuje, okrem toho, že sa okráda vlastný štát a peniaze väčšinou vyhadzujú len preto, aby sa politici z bohatého štátu mohli ukazovať na bohatých oslavách a recepciách z príležitosti dodania peňazí v chudobných zemiach. A tam sa vie oslavovať, nech to stojí, čo to stojí.
Právnici a politici čo vŕtajú do ľudských práv to majú ešte zaujímavejšie. Zoberme si napríklad súdnictvo na Slovensku. Vybavené modernou technikou, vzdelanými pracovníkmi a predsa nefunguje. Jasné, problém nie je technika, ale pracovníci. Lepšie povedané, že korupcia. Veď medzi nami, nemôžeme očakávať od nejakého sudcu, aby bol tak sprostý a nevyužil možnosti, čo mu dáva jeho funkcia na vedľajší zárobok. Preto ťažko študoval, aby sa vyznal a keď vie, že sa mu nič nestane, tak v čom je problém? Keby tam zase bol sprostý sudca, ten by sa zase nevyznal v zákonoch a bolo by to snáď ešte horšie.
Jasné, aj zákony sú na to, aby sa v nich nedalo vyznať. Keby to niekto chcel naozaj bez kriminality, tak sa zavedie 3 krát a dosť. Aj za tretiu krádež na doživotie do pracovného tábora. Lenže to by stačili traja sudcovia pre cele Slovensko. Takže k ľudským právam. Samozrejme, že obyvateľstvo štátu, teda tá poriadna časť, čo predpokladám je väčšina, má právo na istotu a bezpečnosť. Toto je vlastne aj jedna z hlavných bodov ústavy demokratického štátu. Toto by si mali všetci uvedomiť a keď bojovať za nejaké práva, tak práve za tieto, pre väčšinu. Tí, čo sa dostanú do väzenia, tí by mali spoznať tu nevýhodu, aby videli, že je lepšie sekať dobrotu. Čo pomôže, keď sa ide bojovať o ľudské práva pre väzňov, aby mali vo väzení lepšie podmienky ako doma. Príklad zo Strednej Ameriky. Tu vo väzeniach prijímajú väzni denne návštevy, donáša sa im denne strava z domu, čiste šaty, drogy, telefóny, zbrane a podobne. Síce v hromadných celách, ale zato dobre vybavenými klimatizáciou, chladničkami, rádiom, televízormi sa väzmi cítia určite lepšie, než doma. A to im ešte elektriku za vlastné prístroje platí štát. Pomery idú tak ďaleko, že zástupcovia väzenia slávnostne pred televíznou kamerou podpíšu s väzňami dohodu, že sa medzi sebou nebudú zabíjať a odovzdajú strážcom svoje zbrane. Miesto toho, aby obesili toho väzňa u ktorého nájdu zbraň, tak takéto ústupky. Potom to ale aj tak s kriminalitou v štáte vyzerá.
Kde sa pred pár rokmi dalo bezpečne chodiť v noci po meste, dnes sa cez deň policajti boja o svoj život. Hlavne, že sa bojuje za ľudské práva pre väzňov, vlastne aj vrah je tiež len človekom. Ale aby som bol objektívnym. Dnes tam už nájdete kanceláriu pre ľudské práva aj v nemocniciach, ako to ukazovali v televízii. Že by to bol vzor aj pre Slovensko? Lenže málokto si uvedomuje, hlavne v krajinách, kde vládnu pravidla silnejšieho, že tam, kde chce mať jeden právo, vyplýva z toho povinnosť pre druhého.
V Strednej Amerike sa teraz veľmi operuje s právom detí. Právo na dobrú stravu, právo na dobré vzdelanie, právo na dobré ubytovanie a podobné veci. Samozrejme právo môže mať, ale čo mu to pomôže, keď si rodičia neplnia svoju povinnosť. Rodičia ich nevychovávajú, pracujú príležitostne a štát, ten veľa rozpráva a zákonite nemá na všetko, hlavne, keď rodičia neplatia ani dane pre štát. A hlavne, že nevyžaduje plnenie povinnosti rodičov. Takže, keď niekto začne operovať právom, mal by hneď aj spomenúť, komu z toho vyplývajú povinnosti. Chceš ako väzeň lepšie podmienky vo väzení? Bolo tvojou povinnosťou neporušovať zákony a nerušiť tým práva väčšiny, čo nie sú kriminálnici. Porušil si svoje povinnosti, práva väčšiny, tak si seď a nielen seď, ale odpracuj si to tvrdo, aby si pochopil. Takže, najprv povinnosti a potom práva.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
