Je známe, že ľudia nemajú radi hady. Vlastne sa ich v prvom rade boja. Alebo prinajmenšom majú z nich rešpekt. Nemá to určite nič spoločne s hadom z Raja. Tam bol ten had dobrý, inač si neviem predstaviť, prečo by tam mohol byť. A nielen to, on tam dokonca mohol zostať, kdežto zlý Adam a Eva museli odísť. Keď by sme to otočili z pohľadu hadov, tak to vyzerá, že ľudia su zlí. Alebo horší ako hady. Ako to s tými hadmi vlastne je. Niečo sa každý učil o hadoch, teda plazoch v škole, ale málokto má tú možnosť v živote hada vidieť. To by mohlo nasvedčovať, čo si hady o ľuďoch myslia, že sa im radšej vyhýbajú. A majú pravdu. Ďaleko viacej hadov je zabitých ľuďmi, ako opačne.
Nemám po ruke nejakú odbornú literatúru ani internet, tak píšem len to, čo o hadoch viem, alebo som zažil z vlastnej skúsenosti.
V princípe sú hady jedovaté a nejedovaté. Jedovaté majú dva typy jedov. Jeden čo paralyzuje nervy a druhý čo rozkladá krv. Pri uhryznutí hadom treba pozrieť na ranu. U nejedovatých je vidieť rany od zubov ktorými si hady pridŕžajú korisť. Oni totiž zahryznú do koristi a držia. Potom obtočia telom a zožerú. To su takzvané škrtiče. Jedovaté hady majú tak isto menšie zuby ako nejedovaté, ale majú dva jedovaté zuby navyše a tie zanechajú najväčšie rany, lebo tieto zuby sú väčšie a dlhšie. Jedovatý had zahryzne, vstrekne jed a pustí obeť. Niekedy zahryzne aj viac krát. Niekedy zostane visieť na nohaviciach, lebo tie zuby su dosť ohnuté. U niektorého druhu jedu je potrebne podviazať ruku, alebo nohu, aby sa jed nerozširoval. Typoval by som na typ jedu, čo rozkladá krv. U druhého typu jedu to nepomôže. Ale keďže väčšinou sa nevie o aký jed sa jedná, tak sa podväzuje vždy. Zmija, keďže sa po pohryzení rana podväzuje, má asi jed, čo rozkladá krv. Korálovce, to sú vodné, alebo doslova páskované hady, tie majú jed čo pôsobí na nervovú sústavu. Človek ochrnie, zastaví sa dýchanie.
No, to sú také základné veci. Hady vás vždy vystrašia. Aj keď ich stretávate častejšie. Hlavne preto, že ich neskoro zbadáte a za druhé, že na vás pozerajú.
Oni totiž vždy o vás vedia, ale nie vy o nich. Keď vás spozorujú zďaleka, tak idú preč, alebo zastanú a pozerajú. Mám skúsenosť, že čím väčší had, tým je sebavedomejší, alebo múdrejší. Ťažko povedať. Možno si myslí, že je dosť veľký, aby si s ním ten blbeček, čo prichádza nezačínal, alebo je múdrejší a povie si, ten človek, čo ide ku mne predsa nebude taký blbý, aby sa ku mne priblížil. Takže neviem. Na jedno totiž určite nemyslí a to je to, že keď on vás vidí a zaregistruje to svojím telom na otrasoch pôdy, vy ho vidieť nemusíte.
Keby bol ešte múdrejší a hýbal by sa, tak si ho určite všimnete, ale oni su takí tichí pozorovatelia. No a keď sa priblížite veľmi blízko, tak stiahnu hlavu dozadu a potom vyrazia hlavou a uhryznú. Jedno či jedovatý, alebo nejedovatý.
Ale hady su múdre. Raz sme pozorovali pekného, zeleného hada u nás vo dvore. Liezol po stromoch tak sme si ho nadbehli a počkali, až sa vynorí a zbadá nás. Tak sa aj stalo a keďže to bolo veľmi blízko videli sme v jeho očiach normálny ľudský udiv. Strašne ho to prekvapilo a bolo vidieť, ako rozmýšľa čo urobiť. A hady musia mať asi veľmi dobrý čuch. Raz sme sedeli a počuli divné zvuky. Keďže som raz už takýto zvuk počul, vydávala ho žaba, keď ju držal had, tak som išiel za zvukom a skutočne som v palme videl hada, ako drží v ústach rosničku. Ale neviem si predstaviť, ako ju mohol v tej palme nájsť. Farebne sa tak prispôsobila, že človek by ju nerozoznal ani z metra. Ten had musel ísť na isto.
Minule som počul vtákov, ako robili strašný škrekot hneď pri dome. Tak som
zobral fotoaparát a išiel tam. Vtáci škriekali po haluziach tesne nad zemou, tak mi jasne ukázali, kde had je. Aj tak som skoro na neho stupil, lebo ho nebolo možné rozoznať od lístia. Vtáci mu nadávali lebo držal v ústach jedného z nich. Zaujímavé, že vtáci ma nechali prísť až celkom blízko ku ním. Tak na dva metre, boli tam aj štyri tukany, čo normálne udržujú veľký odstup od ľudí. Chceli, aby som pomohol ich priateľovi, ale už trčalo len krídlo z hadových úst, tak to nemalo význam. Vtáci škriekali, aj keď videli, že nepomáham až dovtedy, kým kúsok z vtáka trčal von. Keď už nebolo z vtáka nič vidieť, rozleteli sa ďalej, akoby nič. Hada som si zobral do záhrady, ale za chvíľu niekde odišiel tráviť už som ho nevidel. Hada normálne nezbadáte, aj keď ho hľadáte.
Raz som bol tiež takto upozornený vtákmi na hada a išiel som k potôčiku, čo nám tu tečie. Z diaľky som videl veľkú Bou, teda nejedovatého hada, ako sa plazí po potôčiku vo vode hore a pozerá hlavou do každej diery. Hľadal žaby. Keď ma potom zbadal, chcel utiecť na strom, ale som ho chytil a zobral domov.
U suseda sme raz videli zabitého veľkého hada. Tak sme si ho vypýtali. Robotníci ho stiahli z kože a my sme si uvarili pár kúskov z neho. Mäso malo chuť ako niečo medzi kuracinou a rybou. Teda lepšie povedané, ako keby kŕmili kurence rybou múčkou. To by sa dalo zjesť, možno, keby sa to varilo s nejakým korením. Problémom bola tvrdosť mäsa. Bolo veľmi tvrdé, had je, dá sa povedať, jeden sval. No našim psom to nevadilo. Hady sú veľmi rýchle. Raz som spaľoval raždie a bolo veľké ohnisko, teda už len veľký kruh s rozžeraveným popolom. Niekde som vystrašil hada a ten sa pohol proti mne a tak ma prekvapil, že som spadol na chrbát. Had sa ale otočil a vyrazil smerom k ohnisku. Než zbadal pri tej rýchlosti, že je to horúce už bol v strede a zhorel tam. Mal som zážitok aj so skutočne veľkým hadom. Ten ma ale videl už zďaleka a na seba upozornil. To má dodnes u mňa k dobru. Takí zabíjajú tak, že chvostom zlomia nohy, alebo zrazia na zem a potom obtočia. Myslím, že som niesol banánové listy, tak som sa mu mohol zdať priveľkým, alebo nebol hladný. Dívali sme sa na seba. Skúsil som ho streliť do hlavy, ale bola dosť ďaleko, hoci chvost bol za mnou. Ale keď išiel preč, tak taký krásny, majestátny pohyb, ako robil ten hadisko, to sa nedá zabudnúť. Jasné, že som sa vybral opačným smerom.
Ale ako som povedal, hady môžu byť nebezpečné. Raz vedľa terasy zavyl bolesťou náš pes. Hneď som tam bežal, ale nič som nevidel. Asi za dve hodiny som psa našiel mŕtveho. No asi tiež vystrašil toho hada, alebo nepochopil, že hady nie sú na hranie. Inač veľa ľudí by sa bránilo chytiť hada do ruky, alebo pohladiť. Nie je to nič zvláštne, keď si uvedomíte, že je studenší a na dotyk ako umelá hmota. Povedzme taká bužírka. Keď by ste ho trochu pomačkali, tak by ste cítili, že tá koža je na ňom skutočne akoby voľná, asi ako obal z umelej hmoty. Inač hady majú radi tiež hladkanie po hlave, podobne ako veľké jašterice. Jašterice si napríklad pamätajú ľudí a rozoznajú ich. Či to vedia aj hady, že vraj hej, ale mlčia o tom.
HN 21308
Prosba o pomoc?
(Baca, 15. 2. 2024 8:16)