MEXIKO
1. 4. 2009
Nebudem teraz opisovať moju, alebo naše cesty cez Mexiko. To je veľmi zaujímavé a pomerne dlhé. Teraz by som sa chcel len vrátiť k jednej zaujímavej príhode, čo sa mi stala, keď som išiel sám autom z Floridy do Guatemaly. Samozrejme cez Mexiko.
To muselo byť asi druhý deň poobede mojej cesty. Bol som už dosť unavený, lebo som išiel non - stop. Ono raz som si niekde v aute na chvíľu zdriemol a noc som strávil pobehovaním na mexických hraniciach. O tých hraniciach, alebo aspoň o tomto prvom prechode do Mexika by som mal napísať. Nabudúce.
Cesty po Mexiku, hlavne pokiaľ ideš po tých hlavných cestách a nenarazíš na úsek, ktorý nie je skoro prejazdný, sú dobré. Také úseky sa samozrejme vyskytujú a počítam, že aj dnes. Pokiaľ som prechádzal takýmito miestami, som ale našťastie nikdy nemusel prepínať na 4x4.Akurát tá strata času..
Ale teraz som išiel po peknej, širokej ceste, vonku svietilo slnko. Bol január, ale bol som už pomerne na juhu. Potom, ako som v noci nezbadal na ceste pred dedinou, ten tradičný hrboľ, ktorý je krížom cez cestu na to, aby boli šoféri prinútení znížiť rýchlosť, sústreďoval som sa na to, aby sa mi to nezopakovalo. Išiel som totiž veľmi rýchlo a v noci som si nevšimol ani tabule, ktoré upozorňujú na tento hrboľ. Ešte šťastie, že auto je veľké a veľmi robustné. Vyletel som hlavou až po strop, dopadol dole, auto nevydávalo žiadne nové zvuky, tak som ani nezastavoval. Ale pre dobro auta by som nechcel, aby pri svojich tonách muselo ešte raz letieť. Takže som dával pozor na cestu a posúval sa smerom na juh, čo by sa už dalo sledovať aj na glóbuse. Krajina ako v kovbojke, aj kaktusy, aj piesok a popri ceste predávali sušené /alebo údené?/ štrkáče. Musí ich tam byt dosť, podľa toho koľko ich predávajú.
Oproti sa približovalo policajné auto. Správne by som mal uviesť auto s policajtmi. Približovali sa a tak som si ich obzeral pomerne so záujmom, lebo mali klobúky, ako to vidno v amerických filmoch, keď sa tam objavia cestní policajti. Keď už bolo auto vedľa mňa, policajt čo riadil zdvihol oči a pohľad sa nám stretol. Od toho okamžiku už nikdy nepozerám na policajtov z auta tak, aby sa nám mohol stretnúť pohľad. Odporúčam aj ostatným, tváriť sa akoby tam policajti ani neboli. No ale títo v aute tu boli, pohľady sa nám stretli a už to išlo. Pozeral som do spätného zrkadla a klobúk dole. Ten policajt v tej rýchlosti otočil za mnou hodinami svoje auto, ako vo filme. Objavilo sa mračno prachu, lebo auto sa pri otáčaní dostalo až z asfaltu. Hneď zapol svetlá na aute, aj sirénu a hnal sa za mnou. Hneď som začal brzdiť, aby videl podľa svetiel, že ho počúvnem a nebudem sa s ním naháňať. Na to som mal priveľký strach a pomalé auto oproti ich autu. Predbehli ma a začali brzdiť, aby som zastavil za nimi. Ako som si všimol, v USA to teraz robia opačne, policajti zastanú za autom, lebo majú v aute kameru, ktorá stále sníma dopredu a tak, keď sa niečo zomelie, majú to hneď nahraté. Zastavili a ja za nimi. Ruky som nechal na volante, aby sa necítili ohrozenými, ako som sa cítil ja, keď som ich videl vystupovať z auta a tie ich prekliate nízko zavesené revolvery. Istota je istota. Jeden prišiel sprava, spustil som sklo na okne, keď už stál vedľa, aby mohol vidieť na moje ruky. Moje auto je vyššie, on nebol asi ani tak vysoký, tak bol o trochu vyššie s hlavou ako ja. Ukázal mi, že mám stiahnuť druhé okno, kde už medzi tým stál druhý policajt. Keď som pustil sklo, ten druhý policajt sa pohodlne, skoro do pol tela strčil do auta. To všetko zatiaľ bez slova.
Aby som trochu zvoľnil napätú atmosféru, dovolil som si ich pozdraviť. Bueno dia. No to pomohlo. Keď už vedeli ako na mňa, hneď aj začali. Papiere od auta, vodičák. Papiere od auta som mal z USA, číslo auta bolo teda tiež. Poprezeral a nechal si v ruke. Podal som mu vodičák, čo už bolo iné. Mal som internacionálny nemecký vodičák. To ho zaujalo a začal ho študovať. Druhý policajt, ako som zistil pri otočení, trčal stále v aute a neprejavoval o dianie žiadny záujem. Mal som dojem, že skôr šacuje auto. Ten policajt s papiermi mi začal klásť otázky, samozrejme španielsky. To bolo presne to, čo som potreboval. Absolvoval som akurát 3 týždenný jazykový kurz španielčiny, pokiaľ nepočítam, že som sa pohyboval pred dvomi dňami asi tri týždne na Floride, kde sa španielsky dohovoríte možno lepšie ako anglicky. Keďže anglicky som nevedel ani toľko ako španielsky, tak som veľký výber nemal.
Ako som rozumel otázkam, dodnes neviem a ako som dokázal odpovedať, to je mi tiež dodnes záhadou. Ešte väčšou záhadou ale bolo, čo z toho mohli milí Mexičania rozumieť. Tak najprv chcel informácie k vodičáku, ale ako hovorím, pochopil, že sa jedná o nemecký medzinárodný vodičák. Potom chcel vedieť veci o aute, kde som bol, kam idem, prečo idem sám. Ako je v Nemecku a podobne. Druhý policajt stále v aute a ani slovo. Vytiahol si lízatko a cumľal ho v ústach. Začala celkom priateľská debata, ktorú mi kazilo len to, že som veľa počul akí sú korupční mexickí policajti. K prijemnej pohode mi vadila myšlienka, čo mi celú dobu vŕtala v hlave. Čo ma to bude stáť? Nejakú skúsenosť sme už mali z Kostariky. Tam nás raz zastavil policajt, ktorý stál na ceste pod stromom a zastavoval autá. Nemali sme na sebe záchranné pásy, tak nás to vyšlo na 2x 20 Dolárov. Až neskôr nám bolo jasné, že to si tam policajt prilepšoval ku svojmu platu.
Čo to bude stáť? Čo ma to bude stáť? Že by mi zobrali aj auto? Tu bude asi všetko možné. No, ale pokračoval som v komunikácii, ako sa dalo. Keď pochválil moju španielčinu, pochopil som, že asi nemajú radi gringov, čo je akási nadávka na ľudí čo žijú v USA. Tak som pridal aj niečo negatívne na to, čo som v USA videl s porovnaním s Nemeckom. Malo to úspech. Ale stále tá myšlienka, koľko budú chcieť? Po dlhej chvíli, po dlhej debate, mi policajt vrátil papiere. Hovoril, že môžem odísť.
Tak ma prekvapil, že mi to musel aspoň dvakrát zopakovať. Aby som sa uistil, že to myslí vážne, tak som siahol do peňaženky a vybral peniaze a ponúkal mu ich. Nezobral ich. Vtedy som si spomenul na druhého policajta a svitlo mi, jeden je priateľský a druhý bude ten zlý. Otočil som sa na druhú stranu, ale policajt sa vyťahoval z auta. Ten na mňa vytiahne revolver, bola moja prvá myšlienka. Keď nechcú peniaze, tak to bude asi auto, čo budú brať.
Ale policajt sa vytiahol von, vybral z úst lízatko a už som ho nezaujímal. Zakričal som na neho a znovu sa strčil do okna. Ponúkal som mu peniaze, čo som ešte stále držal v ruke. Usmial sa a kývol, že nechce, ani potom, keď som ho presviedčal, nech si za to kúpi lízatká. Odišli k svojmu autu nasadli a pohli sa predo mnou. Aha, ešte stále mi to nedalo, tak oni si ma niekam odvedú. Vtom auto zase urobilo filmovú otočku, policajt mi kývol, keď prefrčal vedľa a vzďaľoval sa za mňa. Nešlo mi to do hlavy.
O chvíľu sa oproti blížilo už zďaleka viditeľné policajné auto so zapnutými svetlami a sirénou. Tak teraz som to pochopil. Tí v prvom policajnom aute vytipujú autá, oznámia vysielačkou typ druhým a druhé auto ide na isto. Mal som čas nadávať a rozmýšľať, akí sú tí policajti podrazáci, lebo auto bolo ešte ďaleko predo mnou, na skoro nekonečnej ceste. Nadával som na celú Ameriku, nielen Mexiko a Mexičanov.
A policajné auto so sirénou sa približovalo a približovalo. Už som počul aj sirénu. Priblížilo sa rýchlo a prešlo vedľa mňa. Sledoval som ho ešte dlho v spätnom zrkadle, ako stále pokračuje po skoro nekonečnej ceste ďalej.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
